Pekný deň želám. Potrebujem vedieť Vaše názory na vzťahy v dnešnej dobe. Som mladá 27 ročná žena a slobodná. Už 2 roky som nezadaná. Pred tým som mala trojročný vzťah, ktorý som ukončila, lebo ex-partner nechcel svadbu a deti. Najprv som neriešila, že som sama a vyhovovalo mi to. No neskôr by som už aj pristala na vážny vzťah. Ale tam nastal problém. Keď som sa začala stretávať s mužmi tak väčšina z nich chcela len sex alebo kamarátstvo s výhodami. Ja som to odmietala, no neskôr by som už aj na to pristala. Ale tam bol znova problém. Najprv z ich strany bola aktivita a neskôr už nie. Neskôr sa zadarilo a našla som si kamaráta, ale po pár týždňoch povedal že už nechce sex. Dosť ma to prekvapilo ale tak som súhlasila. Teraz ked nad tým rozmýšľam tak neviem kde je chyba. Či v mužoch alebo v ženách alebo v tejto dobe. Raz by som chcela mať normálnu rodinu. Bez toho že by sme sa rozvádzali alebo že by som bola slobodná mamička. Ale asi sa to v dnešnej dobe nenosí. Neviem. Poraďte mi alebo napíšte svoj názor. Ďakujem.
Vzťahy a dnešná doba
Problem je ze si se..te do huby a ako obycajne si protirecite. Chcete byt financne nezavisle mat rovnake prava a vobec celkovo nezavisle slobodne moderne ale zaroven chcete od muzov aby boli zivitelmi rodin pri vybere muza hladite na to kolko zaraba ake ma auto ci ma byt na ake drahe dovolenky vas moze vziat cize chcete byt moderne zeny a uzivat si co vybojovali tie zastupy sufrazetiek ale popri tom vlastne chcete aby bolo vsetko po starom - cize muz zivitel, muz hlava rodiny, muz silny. Problem je ze vy same do toho vnasate bordel a chaos.
Chcete vela veci naraz. Zavratnu karieru aby vam kazda kamoska suseda a kazda ktoru oznacite za ludru zavidela. Zaroven chcete mat uchvatnu bezchybnu rodinu aby vsetko klapalo. Velky rodinny dom s velkou zahradou aby ste sa uz nemuseli frustrovane porovnavat s tymi o ktorych citate v casopisoch a vidite ich v smotanke. Porovnavate sa stale ako malomestiacky a sutazite kto ma krajsieho muza vacsie auto drahsi nabytok suprovejsiu dovolenku. Take ste mile damy take.
A kde su v tom muzi, deti a laska ? Nikde. A maju sa vo vas muzi vyznat alebo dokazat vam vyhoviet ? Neda sa.
Oslobodenie zien...
Emancipacia, zrovnopravnenie malo len umoznit zenam mat rovnake prava ako muzi.. Otazkou je co sa odvtedy stalo, a preco teda viac a viac ludi zije neplanovane osamote. Je to v zenach? Pretoze mozno sa muzi citia ohrozeni zenskou samostatnostou, ci cielavedomostou? Je to v muzoch? Ze v mori je vela ryb? Dovodov je urcite mnoho.. a ja nikoho neobvinujem ani neobhajujem. My zeny sme schopne zit samy a zodpovedne, ale to sme predsa nechceli... chceli sme sa sice v pravach vyrovnat muzom, ale stale chceme byt tie neznejsie.. a tuzime po muzoch, ktori nam to umoznia..
je to celkom ironia.
mnoho ludi sa v posledných desatrociach venovalo tomu, aby odstranili niektore spolocenske pravidla, ktore podla nich obmedzovali hlavne zeny, a davala nadmernu moc muzom.
a pritom sa ukazuje, ze to bolo skor naopak, tie pravidla boli v dost velkej miere urcene na to, aby obmedzili muzsku tendenciu k nezodpovednému spravaniu.
ale tak vsetko ma svoje nezelane dosledky - oslobodenie zien sa podarilo, akurát zeny zistili, ze sloboda a volnost je spojena aj so zodpovednostou, nutnostou obstat v drsnom svete a casto aj samotou. a na to dost zien nie je stavanych.
Ahoj Zina75. Presne viem o com pises. Je to akoby som to pisala ja. Zamyslam sa nad tym kazdy den, kde nastala chyba. Mam 32, som sama, a to co sa mi udialo za poslednych x rokov je fakt smutne. Citam rozne knihy, clanky o tom ako je dolezite byt sam sebou, ze zena ma byt opat zenou, ma byt tou jemnou, tou nositelkou zivota, matkou.. a pytam sa ako??? Ked musis zit sama, niet o koho sa opriet, niet pre koho byt tou jemnou eterickou bytostou, ktora prenecha muzske zalezitosti muzovi.. Viem, ze netuzime len po mileneckych vztahoch, na chvilu, ale chyba nam ludsky kontakt a aj to je viac ako nic. Chceme len niekoho kto by to s nami myslel konecne vazne, nic viac. Nedovolim si obvinovat jednych ci druhych...obe pohlavia na tom maju podiel..mozno by mali zeny ukazat muzom coho su hodne, a ja sa snazim ist tymto smerom, no svet nezmenim.. a ostavam sama. Mozno by muzi mali prejavovat uctu a respekt.. kto vie. Asi len jedna vec ma nuti udrzat si zdravy rozum a nezblaznit sa z toho zmatku, a to konat podla svojho srdca, vyjadrit svoje pocity uprimne, zvladnut lekciu tentokrat rychlejsie a co mozno menej bolestivo. Prajem ti vela vela sily a spravnych rozhodnuti..
Jasné, že je doba iná. Mení sa, vyvíja a zdokonaľuje. S tým prichádzajú nielen pozitívne, ale aj negatívne zmeny. Nemyslím si však, že sa mladí ľudia chcú len zabávať do 30ky. Možno sa akurát vyskytuješ na mieste, kde je zvýšený výskyt takýchto typov, ale napríklad v mojom okolí väčšina rozmýšľa nad budúcnosťou, nad tým, ako zarobiť, kam ísť, a čo urobiť preto, aby si zabezpečili v budúcnosti vlastné bývanie. Vždy sa nájdu aj také, aj také typy.
bohužial je to pravda že doba je úplne iná ja viem že ľudia si svoj osud robia sami ale je proste trafený trend dnes. je to rozdiel medzi fungovaním vzťahov dnes a vtedy. len strašne malé percento mladých ľudí si dnes tvorí a stará sa svoju budúcnosť. vačšina ľudí v mladom veku sa fakt o nič nestará čest výnimkám.na všetko je dnes čas do 30tky ved čo hlavne že si užívame potom človek už napr nemože mať deti roky plynú a ostane úplne sám.potom mu s toho zasibe a rýchlo chce všetko dobiehat ked zistí že vlastne nič nemá myslím deti rodinu a zázemie. dnešná doba nieje ideálna ale chybou je aj o nič sa nepokúsiť a vykašlat sa na všetko a spoliehat sa nato že ,,na všetko je času dosť,,
partnera do trvalého vzťahu a pre rodinu treba určite vyberat s rozumom. venovať dostatočne veľa času spoznávaniu hlavne v tých zlých situáciach a sledovať správanie partnera. ked už človek chce mať rodinu musí si ujasniť s partnerom čo chce aké má očakávania kedy chcú deti či majú na všetko financie bývanie a podobne.rodina je veľká zodpovednosť a prináša vela práce a povinností nato treba byť pripravený.hlavne to už musí byť človek ktorý vie čo chce je zodpovedný.
Podľa mňa je všetko také aké si to ľudia vytvoria. Ak berú všetko v živote ako samozrejmosť a netešia sa z každej maličkosti, ktorú prežijú tak cieľ ktorý dosiahnu nebude pre nich nič iné len ďalší míľnik a po jeho dosiahnutí si budú musieť vytvoriť ďalší. No čo ak žiadny ďalší nebude?
Aj vzťahy sa berú ako samozrejmosť ale to, že je niekto milovaný alebo že niekoho miluje samozrejmosťou určite nie je. Stačí si všímať a pozerať sa na svet srdiečkom. Možno potom budú aj vzťahy a aj doba taká, akú si ju prajeme, akú sme si ju vysnívali a taká v akej sa cítime dobre.
Nič v našich životoch či vzťahoch nie je samozrejmosť, len sa treba začať dívať :)
Ja som sa zas stretla s tým, že žena zostala 20 rokov s idiotom, vraj kvôli deťom. A deti? Tie jej to vyčítajú teraz. Je to individuálne, preto to treba objektívne posúdiť.
Idylka, iste su situacie, kde rozchod rodicov je zo vsetktych rieseni to nejlepsie riesnie. Lenze, velmi vela zalezi na tych dvoch ci riesenie najst chcu, ci su ochotni sami na sebe v mene svojich deti a udrzania rodiny zmenit, ci su ochotni upustit od svojho egoizmu, ci su ochotni robit kompromisy a podobne. To co som vymenovala je velmi tazke, ale da sa, treba najprv vycerpat vsetky moznosti az potom povedat, ze rozdiely su nezmieritelne, balim kufre, idem prec. Mam pocit, ze rozchody nastavjau akosi prilis rychlo, ze nie je trpezlivost popracovat na sebe a na vztahu. Odnesu si to deti, vzdy, si to odnesu a bohuzial casto stratia model, ako by mala rodina fungovat. Najprv si treba predstavit, co sposobim svojim detom, ci im to sposobit chcem. Casto pocujem, ze ved deti to zvladnu. Mnohe nezvladnu, len komu to maju povedat aky maju zmatok v hlave, ako ich to trapi.
