už dlhé roky tak žijem,som uzavretá,neverím ľuďom. vždy keď som chcela s niekým sa zoznamit, asi som každému pripadala ako z inej planéty. .nechapem prečo mám s tým ja taký problém, nie som zlý človek. .som dosť jednoduchá, mamina už skolacky. niekedy mám problém s prejavom pred ľuďmi ale ako si)všímame niesom vždy sama. .tak kde je problém,niesom zlý človek, asi niečo zóna vyžaruje? každý je nejaký, ja to beriem tak,no trápim sa tým: (aj v práci nemám kamaratku iba má poohovarali, je ro falošné, nikam by sme spolu nešli. muž ten v poslednej dobe začal žiť voľnejšie, nechce a nami chodit von ale pracuje stále niečo robí aj mimo práce aj cez sviatky kedybysmemohli ozaj byť spolu. .neviem sa stoho vymotat, som tak sama,cítim sa samo
Bez priatelov
Rozprávka o šťastnej Náhode
Kde bolo, tam bolo, vo svete ľudí žila Náhoda. Dokonca ani ona nevedela, kde sa tu vzala. Zdalo sa jej, že tu bola odjakživa. A tá Náhoda bola veľmi prirodzená a spontánna. Ako všetky deti. A rovnako ako všetky deti, aj ona sa chcela len hrať a tešiť sa. Nesmierne rada sa u niekoho nečakane objavila, aby ho prekvapila a pobavila. Ľudia sa jej však väčšinou zľakli a vraveli jej samé nemilé veci: ,,Ideš! Ešte sa niečo stane!,, alebo: ,,To je ale nepríjemné,, , prípadne čosi horšie: ,, Včera sa mi stalo niečo strašné!,, Bolo to ponižujúce.
Náhoda nechápala, prečo ju nikto nemá rád. Bola často smutná a jedného dňa začala byť dokonca veľmi nešťastná. To sa jej už začali všetci ľudia vyhýbať. Nešťastnou náhodou ozačovali všelijaké nehody, ktoré sa im často stávali vinou vlastnej nepozornosti, nerozvážnosti či podozrievavosti. A pre to obrovské nedorozumenie bola Náhoda čoraz nešťastnejšia.
V jeden sychravý jesenný deň sedela na lavičke pod mokrou brezou a v hlave jej vírili ponuré myšlienky. ,,Tak teda dobre, budem nešťastná náhoda. Nemôžem ich nútiť, aby sa so mnou hrali. Môžu si za to sami,, V tej chvíli šla alejou Ona. Mala Zelené oči, oblečená bola v bielych šatách. Oproti nej sa na kolieskových korčuliach rútil rozviaty a zymyslený ON. Ich cesty sa pôvodne nemali preťať, no zasiahla do toho Náhoda. On náhodou zakopol, zamával smiešne rukami a dolu bruchom spadol dom kaluže. gejzír vody ju ošpliechl do hlavy až po päty.
Náhoda zamračene sledovala, čo práve spôsobila. Očakávala, že jej ako obyčajne začnú obaja nadávať. Zrazu však dlhé ticho prerušil bujarý smiech. On ležal v kaluži, zo zeme hľadel na ňu a smial sa: ..Ešte nikdy som tak galantne nepadol dáme k nohám!,, Ona sa zatvárila neisto a potom...sa tiež rozosmiala... Ich smiech rozzvonil striebornými zvončekmi najprv celú aleju, potom celý park a nakoniec celý celučičký svet. ,,Nikdy som si nevedela predstaviť, ako sa cíti mokrá sliepka, no teraz to viem celkom presne!,, smiala sa.
Ako pravý džentlmen vás teraz musím odprevadiť, kam len budete chcieť.,, vyhlásil a vyskočil na rovné nohy. ,,Bývam neďaleko Ako pravá dáma vám teraz musím ponúknuť, aby ste sa u mňa umyli a zahriali horúcim čajom s medom a citrónom,, povedala s úsmevom.
Náhoda bola v šoku. Vôbec nechápala, čo sa deje, a čakala kedy jej začnú nadávať a karhať ju. Vybrala sa za nimi v zvedavom očakávaní, čo sa bude diať ďalej.
O chvíľu už premočená dvojica veselo nastupovala do výťahu vo vysokom dome. ,,Ešte raz zasiahnem,, rozhodla sa Náhoda. A stalo sa. Výťah zaškrípal, zachvel sa a zastavil sa medzi poschodiami. Náhoda sa ako vždy pripravila na príval nadávok...
,,Bože to je romantika!,, zvolala Ona. ,,Ako v hollywoodskom filme,, pridal sa On. ,,Aj vy zbožňujete filmy?,, spýtala sa Ona.
Nič nezblíži ľudí väčšmi, akokeď spolu uviaznu vo výťahu. O pol hodiny už o sebe vedeli takmer všetko. O hodinu jej On zahrieval skrehnuté ruky svojím dycho. O pol druha hodiny sa ich pery po prvý raz dotkli a bolo to nádherné.
Keď dorazili opravári a dvere výťahu sa konečne otvorili, vystúpil z neho ruka v ruke žiariaci pár. Nad hlavami mu lietali amorkovia a zo schodiska sa zreteľne ozýval svadobný pochod od Felixa Mendelssonhna - Bartholdyho.
Náhoda a opravári tú scénu ohúrene sledovali. Nikto si ani len nespomenul, že by mal nadávať.
,,To bola veľmi šťastná náhoda, že sme sa zoznámili,, konštatoval o niekoľko hodín On. Sedel v kuchyni a kochal sa tou kráľovnou, ktorá ešte pred chvíľou bola mokrou sliepkou. Ona sa zasmiala a povedala: ,,Máš pravdu, takto zvláštne sa zoznámiť. Na prvý pohľad nešťastná náhoda, ale nakoniec sa ukázala ako šťastná,,
,,To hovorí o mne?,, zarazila sa Náhoda. ,,Čo im ešte vyvediem? Že by som vyhodila elektrinu? Až do rána?,, Keď zrazu zhasli svetlá v celej štvrti. On a Ona stáli pri okne a pozerali sa, ako na jasnom súmračnom nebi postupne vychádzajú žiarivé hviezdy. Až teraz bola Náhoda dokonale šťastná.
Ak chceš tak mi napíš mail...určite ti nepomôžem, nikto ti nemôže pomôcť. Je to len a len na tebe všetko ale môžem ťa držať za ruku a bude sa ti kráčať o trošičku ľahšie
,,neda sa byt myslienkou v minulosti a v pritomnom okamihu sucasne... a to je hlavne uvedomenie si v tejto veci, utekaju pritomne okamihy- a stavaju sa nezmenitelnou minulostou...,,
Možno si sa v minulosti rozhodla ale je to minulosť a všetko závisí od toho čo robíš práve v tejto chvíli.
Všetko je to len tvoje rozhodnutie. Dôveruj mi.
Viem, že ti to príde možno scestné a budeš si myslieť, že píšem z cesty ale je to tak. Ak sa nechceš takto cítiť tak to zmeň. Čo ti bráni? Aj ja som na tom podobne, ešte sa mi s tým nepodarilo veľa spraviť ale všetko čo sa okolo nás deje je len naša voľba. My rozhodujeme aký bude náš život a čo všetko sme ochotní spraviť preto, aby bol lepším. Poradím ti len jedno... sústreď sa len na prítomnosť, nič iné nevnímaj a pokús sa prežiť čo najkrajší deň dnes. trošku sa usmej, za niečo poďakuj
