Ahojte. Potrebujem sa vyrozpravat aspon tu na anonymnom fore. O mojom probleme dokopy nevie nikto.
Mam 25 rokov. Pracujem, mam priatelku a tak. Bezny zivot. Problem ktory mam spociva v tom ze mal som zle detstvo alebo skor nemal ziadne. Rodicia mali zly vztah a nikdy si neuvedomovali ako tym najviac ublizuju nam detom. v tomto sebecky dost mysleli na seba. Permanentne hadky a bitky. Nakoniec sa rozviedli.
Nemozem povedat, ze vtedy som si vydychol od neustalych stresov. Cez to vsetko je moja mama velmi tazka povaha. Je to nervozny typ, takmer vsetko ju rozculi. Facky a bitky som velmi dobre poznal. kebyze len vychovne tak si poviem ze dobre ale to boli otklance za znamky za hocico co ju vytocilo. Za veci ktore neboli tak ako ona povedala. Urazky, nadavky atd. Netvrdim ze kazdy den. Raz za rok som poriadny vyprask dostal urcite poriadne. Ide skôr o to ze mne to jej chovanie na mne zanechalo stopy. Este v puberte som si to neuvedomoval ale take posledne dva tri roky mam velmi depresivne a uzkostne stavy kedy sa pytam preco. Preco sa rodicia tak chovali. Co som vlastnej mame urobil ze musela cholericky vybuchovat a namiesto argumentov pouzivala hrubu silu. Nikdy som nemal moznost sa niekomu vyrozpravat. Ja sa hanbim za to ako som zil. Ani priatelka nevie cim som si presiel pritom sa snazim vystupovat sebavedome ale ak ma raz chyti uzkost tak mam co robit aby si to okolie nevsimlo. trpim vo svojom vnutri lebo tie spomienky ma zozieraju.
Tak to pisem sem aby ste si to precitali mozno vy, neznami ludia. Dlho mi trvalo kym som to vobec niekde pustil zo seba. Tak dakujem za pripadne reakcie