Riešim sprostosti si niekto určite povie, ale v poslednú dobu sa mi do mysle zakráda myšlienka týkajúca sa smrti. Hocičo čo robím aj keď som šťastná, na malú chvíľu myslím na to veď aj tak raz zomriem, moja sestra zomrie, môj pes, moja mama, ľudí ktorých poznám zomrú a už sa nemôžem tak tešiť z daného okamihu. Nikdy som sa smrti extra nebála a ani som ju nikdy neriešila, ale ani neviem odkedy som sa jej začala strašne báť. Ja jednoducho zomrieť nechcem nikdy. Nechcem neexistovať. Upadnem do zabudnutia a kto si na mňa spomenie keď už tu nebude nikto kto ma poznal. :( Nikdy zo mňa nebude Einstain, speváčka, herečka ani spisovateľka alebo hocikto iný koho si ľudia budú pamätať. Nechcem sa odtiaľto stratiť vypariť sa. Chcem žiť, chcem žiť večne. Prečo to tak nemôže byť? Smrť je koniec a ja nechcem aby sa niečo skončilo. Ja viem že sa hovorí, že smrťou sa nič nekončí ale čo ak to tak nie je čo ak je smrť len smrťou. Čo ak je to len hrob, rozkladajúce telo, červíky, korene, kosti,prach, čierna ničota. Jednoducho nič.
Nechcem nikdy umrieť. Bojím sa smrti
Smrti sa boja ľudia ktorý nepočúvali svoje srdce keď im vravelo nerob zle druhým neubližuj.Ale dá sa to zvrátiť.
lila... nema zmysel sa tymito myslienkami zaoberat... co ak? mi teraz na hlave pristane lietadlo? co ak sa lesenie z vedlajsej budovy zruti a padne oknom rovno do mojho okna? co ak rano vyjdem z bytovky a niekto mi pusti kvetinac na hlavu? neovplyvnis to... pride to kedy to pride a neustale sa tym zaoberat nepomoze nicomu len ti to stazi zivot? mas nejaku lasku? deticky? skus sa sustredit tymto smerom... skus sa sustredit tym smerom aby si predisla chorobam v starsom veku, sportuj, zabavaj sa, pln si sny a smrt hod za hlavu... nemas totiz ziadne paky na to aby si to vedela ovplyvnit...
tak isto sa bojim smrti a ten pocit, že už zrazu neexistujem je pre mňa totálne otrasný, že už nič nebude, taká prázdnota... jeden večer ma to tak pochytilo, že som si prečítala knihu : život po smrti... no ale dako mi nepomohla:D mne pomohlo akurát to, že verím, že smrťou sa nič nekončí, neviem čo bude dalej presne ale verím tomu, že naša duša žije večne:)
redka ty si to pochopila správne ja sa hlavne bojím toho, že raz existovať nebudem....inač chôrob sa tiež bojím. Nikdy som chorá nebola ak nerátam občasnú nádchu niekedy horúčky ktoré mám raz za uhorský rok, ale ja tak mám niekde ten strach z toho, že čo ak.
Lila, garantujem ti, ze ta to vekom prejde, najma ked zostarnes. Mnoho starych ludi si praje umriet. Ja si ale myslim, ze fyzickou smrtou to nekonci :)
Keď si prišla na svet,VŠETCI sa SMIALI a TY si PLAKALA,ži tak,aby pri Tvojom odchode VŠETCI PLAKALI a TY si sa SMIALA. Nemyslí na to,čo bude,ak bude,lebo sa môže stať,ŹE NEBUDE. Neutekaj do budúcnosti,tam ešte nie si. Nik nevie,či sa dožije rána,preto si život užívaj a ži TU a TERAZ. Máš veľký neporiadok v duši,poupratuj si tam. Smrť nie je zlá,je to len kus života,bolestivé je len to umieranie.
krispy myslim, ze viac ako pominutelnosti inych sa autorka boji svojej vlastnej "konecnosti".. .takze pisat o pribuznych je troska o inom... autorka si musi uvedomit, ze strachom len zabija drahocenny cas a znechucuje si cas, ktory na tomto svete ma... jednoducho sa musis zmierit s tym, ze sme tu len na nejaku dobu a to ze sa toho konca budes bat, nic nezmeni, len ti skazi ten cas co si tu... ja sa viac ako smrti bojim chorob... ak by som mala umriet tak hlavne rychlo, bez bolesti a dlhorocneho trapenia sa nejakou tazkou chorobou... a do zabudnutia nezapadnes, lebo su tu ludia, ktorym na tebe zalezi... a aj ked o tebe nevie cely svet, bud rada aj za ten svoj maly mikrosvet...
Ahoj.
Mala som rovnaký problém ale zbavila som sa ho. Aj mne je ľúto pri pomyslení na to že členovia mojej rodiny zomrú ale myslela si niekedy na to že ak na to budeš teraz celú dobu myslieť, tak ti čas ubehne tak rýchlo že koniec už budeš mať pred nosom. Je to smutné, ale je to tak.
Ako sa ho zbaviť?
Nikto ti s tým nepomôže, musíš proste myslieť na to že zatiaľ tu tvoji príbuzdný a kamaráti ešte sú. A keďže sú ešte tu, tak si ich uži čo najviac! Viem že bude bolieť to že ich stratíš ale nič nieje večné. Držím palce :).
-Krispy
