Riešim sprostosti si niekto určite povie, ale v poslednú dobu sa mi do mysle zakráda myšlienka týkajúca sa smrti. Hocičo čo robím aj keď som šťastná, na malú chvíľu myslím na to veď aj tak raz zomriem, moja sestra zomrie, môj pes, moja mama, ľudí ktorých poznám zomrú a už sa nemôžem tak tešiť z daného okamihu. Nikdy som sa smrti extra nebála a ani som ju nikdy neriešila, ale ani neviem odkedy som sa jej začala strašne báť. Ja jednoducho zomrieť nechcem nikdy. Nechcem neexistovať. Upadnem do zabudnutia a kto si na mňa spomenie keď už tu nebude nikto kto ma poznal. :( Nikdy zo mňa nebude Einstain, speváčka, herečka ani spisovateľka alebo hocikto iný koho si ľudia budú pamätať. Nechcem sa odtiaľto stratiť vypariť sa. Chcem žiť, chcem žiť večne. Prečo to tak nemôže byť? Smrť je koniec a ja nechcem aby sa niečo skončilo. Ja viem že sa hovorí, že smrťou sa nič nekončí ale čo ak to tak nie je čo ak je smrť len smrťou. Čo ak je to len hrob, rozkladajúce telo, červíky, korene, kosti,prach, čierna ničota. Jednoducho nič.
Nechcem nikdy umrieť. Bojím sa smrti
Nevieme na 100% co bude po smrti no existuje vela indícii (Biblia,mimotelove zazitky, paranormalne javy a mnoho dalsieho ) ktore nasvedcuju tomu ze po smrti pravdepodobne nieco viac existuje.
Kazdy sme dostali slobodny vyber rozhodnut sa ci oddame svoj zivot Bohu v nádeji na vzkriesenie a zivot večný alebo Boha neprijmeme a tympadom sa naisto odobereme a moznost ziskat posmrtny zivot.
Mysli tak že budes zit este dlho, a ak aj dlho zit nebudes tak stále tu mas rezervnu moznost vo forme mozneho ziskania posmrtneho zivota.
Treba sa ale vediet v zivote rozhodnut co je v zivote skutocne to dôlezite za co sa oplatí bojovat.
Dúfam že sa rozhodnes správne.
Vieš myslíš ,že keď je zamračené a ty pozeráš na nebo je tmavé ,smutné ako smrť.No predstav si že nad oblakmi svieti slnko ,ale tomu by si nikdy neverila keby si ho tam nevidela,tak je to zo smrťou ty si ju predstavuješ tmavú ako to nebo no mýliš sa !
Nechápem ľudí, čo sa boja smrti. To, že sa boja, že budú trpieť, tak tomu ešte rozumiem, ale to, že príde raz koniec, prečo sa toho báť? Všetko umrie, rastliny, zvieratá (aj ohrozené druhy), všetko. Zomrieš aj ty a nič po tebe neostane. Nebudeš ani prvá ani posledná. Spomenú si na teba len blízky a priatelia a aj tí sa pominú. Tvoj hrob sa rozpadne, vybledne meno, priezvisko, všetko čo ťa identifikovalo, lebo sa už oň nebude nik starať. Časom začnú po tebe ľudia šliapať, lebo ani nebudú vedieť že tam niekedy tvoj hrob bol. No a? Tak to je a ty to jednoducho nezmeniš. Ak ťa trápi, že po tebe nič neostane, tak s tým niečo urob. Píš recepty, ktoré si nechajú ďalšie generácie, píš poviedky, skús ich publikovať, vytvor obraz, fotografuj, natáčaj. Dnes ma mladý človek toľko možností ako po sebe niečo nechať, že ani nevieš, čo si vybrať. Máš facebook, youtube, reddit, tumbrl, twitter, deviantart a ja neviem čo ešte. Tak začni tvoriť a nefňukaj nad vzdialenou smrťou. A nestraš prosím ťa zo žitím večne, to tu ešte chýbalo, aby tu ľudia pobehovali naveky. Ešteže máme tu smrť a kolobeh života. By som si rovno slučku hodila, keby som tu mala byť ďalších sto rokov. Už teraz mám dosť.
PS: pamätaj: "si prach a na prach sa obrátiš" ako každý jedinec.
Bat sa smrti je to iste ako sa bat zivota,,ten kto nezomiera s usmevom na tvary nikdy nedozrel,,na jednej strane ta chapem Lila a spol co tu pisete o strachu zo smrti.ja som mal tiez v zivote temne obdobia a lamal som si hlavu a mal strachy zo vsetkeho.to je ,,normalne,,ved tak sme vychovavany od malicka..rodicia nas strasia,cirkev,politici,lekari,media ,skolstvo atd vsetci nas strasia tak mi nemame inu sancu resp malu sancu aby sme sa zbavili tych strachov.treba si uvedomit ze vsetko je len iluzia a ano aj smrt je len iluzia...to pochopil aj Einstain ked uz ho spomynas preto je teraz,, nesmrtelny,,Clovek co ma strach zo smrti nikdy nedokaze velke veci a bude zabudnuty a nielen po smrti ale uz aj pocas zivota...Ja osobne sa velmi tesim na smrt a velmi ma zaujima co bude potom,ale tak isto ma fascinuje aj zivot a vsetko co s nim suvysi (mozno trocha menej ma zaujima ta graamatika :D ale aj tu sa naucim snad :)
Prečo sa smrti báť? Veď smrť znamená pokoj od všetkého....
Pre Lila 45- Ja chcem zomriet, lebo smrt je nevyhnutnou sucastou kazdeho zivota. Preto sa smrti nebojim. Chcela by som zomriet tak zhruba v osemdesiatke-devätdesiatke, kedy je zomriet uz povinnost. PS- chcem zit, no smrti sa nebojim. Lila, co by si tu robila ako 115 rocna, skareda, zosuverena, hlucha. slepa, pomocujuca sa a pokakajuca sa, bez zubov, atd atd? Este stale nechces zomriet?
Lila 45-veľmi by ma zaujímalo,či bývaš na dedine alebo v meste a tiež koľko máš rokov.
Ja sa napríklad pri predstave čo všetko ma ešte môže stretnúť bojím viac života ako smrti. Smrť treba brať ako odmenu, vykúpenie, pokoj, odpočinok. Neviem čo presne bude po smrti ale určite to nebude nič zlé.
Myšlienky o smrti sú jedna vec, ale druhá vec je tá, že smrť na nás stále číha.
Keď ťa smrť pobozká, tak človek začne chladnúť, začne ti tuhnúť krv, pocítiš jej veľkú silu v sebe. Všetko sa spomalí, človek sa zmení na kameň.
Treba byť opatrný v tomto smere, aby sme zbytočne niečo nepokašľali, čo by sme nemuseli. To je podstatnejšie ako to, že raz pôjdeme hore fujarou:-)
Nesmrteľnosť si tu na Zemi nijako nekúpiš aj keby si mala otca rovno Dia.
Ono je to tak, že keby sme tu neboli, tak by sme tu neboli. Prečo sme tu, keď sme tu? Prečo nie sme tu v inom čase? Prečo tu nie sme v 18. storočí, resp. prečo tu nie sme o 200 rokov neskôr?! Z toho vyplýva, že tu budeme zase:-)
