Riešim sprostosti si niekto určite povie, ale v poslednú dobu sa mi do mysle zakráda myšlienka týkajúca sa smrti. Hocičo čo robím aj keď som šťastná, na malú chvíľu myslím na to veď aj tak raz zomriem, moja sestra zomrie, môj pes, moja mama, ľudí ktorých poznám zomrú a už sa nemôžem tak tešiť z daného okamihu. Nikdy som sa smrti extra nebála a ani som ju nikdy neriešila, ale ani neviem odkedy som sa jej začala strašne báť. Ja jednoducho zomrieť nechcem nikdy. Nechcem neexistovať. Upadnem do zabudnutia a kto si na mňa spomenie keď už tu nebude nikto kto ma poznal. :( Nikdy zo mňa nebude Einstain, speváčka, herečka ani spisovateľka alebo hocikto iný koho si ľudia budú pamätať. Nechcem sa odtiaľto stratiť vypariť sa. Chcem žiť, chcem žiť večne. Prečo to tak nemôže byť? Smrť je koniec a ja nechcem aby sa niečo skončilo. Ja viem že sa hovorí, že smrťou sa nič nekončí ale čo ak to tak nie je čo ak je smrť len smrťou. Čo ak je to len hrob, rozkladajúce telo, červíky, korene, kosti,prach, čierna ničota. Jednoducho nič.
Nechcem nikdy umrieť. Bojím sa smrti
Tiež mám extrémny strach. A keby si bola v mojej situácii tak by si mala úzkosť ???????????? Strach o seba je ešte extrémnejšia.
Ale potom uvidíš príbuzných.
Ale určité okolnosti ťa na to pripravia krok za krokom
Všetci sú v astralnom svete pripravení na nový život na zemi. Duše tam odchádzajú
Si krestanka, veris v Boha? Ak ano, nemas sa smrti co bat!
Lila, ak ta to upokoji, existuje sanca, ako by si zit vecne mozno mohla,, alebo teda ze este smrtou koniec nebudes mat. Tusim to robia rakusania, po "smrti" ti zamrazia telo, alebo len najdolezitejsie organy s tym, ze raz o par stoviek rokov, ked ludstvo pride nato, ako tychto ludi ozivit, ich aj ozivia.
No je to asi tak utesujuce, ako viera v posmrtny zivot, takze asi nic moc, ale predsa len koniec by to nebol, bola by si zmrazena, bunky zive, len zmrazene.
A za dalsie, my si sice nepamatame nasich predkov, pra rodicov a ich rodicov a este dozadu... pretoze vtedy nemali fotografie, kameri, snad ani pisat nevedeli, a tak sa po nich neuchovala ziadna spomienka. Ale teraz uz tie fotky mame, a velmi lacne, ked budes mat svoju vlastnu rodinku, svoje deti, vnucata, a deti vnucat, oni tvoju pamiatku mat budu, a ver tomu ze sa velmi radi pozru na tvoje fotky, akoby cestovanie v case do minulosti, pozriet sa ako vtedy vsetko vyzeralo, ci sa podobaju na svojich predkov. Nebudes zabudnuta :)
tiez mozes ist do umenia, sochy, z dlhotrvacnych materialov, z kamena, s poriadneho betonu, nechat otlacku ruky, vyryt podpis, meno, zabetonovat vo vnutry chraneny usb s tvojimi fotkami, atd, zanechavat po sebe stopy, ake ta len napadnu... zapoj fantaziu :D
Ked neveris v Boha a nepoznas Lasku :( musi to byt pre teba naozaj strasny pocit. Ja ale verim aj doverujem, co sa mi moze stat az umriem :) , budem konecne mat nadej byt stastna v jedinej skutocnej laske bez vsetkych a naozaj nemalych problemov tu... ja sa tam aj tesim, ked uz to musi byt, ze "zasa odcestujem odtialto do neznama", ale tam je najlepsie, tak len vydrzat to predtym :/ , z toho mam aj ja strach, ake je casto krute zomierat.
Ja som skoro umrela pred 4h... som vytrnovany umierac :/ ... dalsi anafylakticky sok. Este zo 20hodin krizovych, kedy sa moze prejavit dalsia faza, este silnejsia... s tym sa musis iba naucit zmierit. Ja sa bojim len umierania, potom uz verim........
Nič sa už viac neboj, týždeň vydržíš. Moja babka bola veľmi dobrá bylinkárka, celá dedina ju poznala (tak dolný, ako aj horný koniec), robila mi čaje, mal som z nich potom trošku ťažké nohy, ale dali sa ako tak piť. Aj tebe to isto pomôže, aby si dlho žila.
P.S. Obrazy zves!
Si citala novy Zem a Vek - smrt ako tabu? :D..
Nuž, nikto ťa tu veľmi nepotešil. Spravme a dohodnime sa tak, za týždeň nevychádzaj von, buď len vo svojej izbe, ťažké obrazy zves, aby ťa náhodou ešte aj ten nezabil. O týždeň ti pošlem recept na špeciálny lektvár, aby si bola nesmrteľná, ale dobre si rozmysli, či to vážne chceš.
Prečítaj si knihu OSHO O živote a smrti
