milucka, ja ti rozumiem. napokon, tiež som žena :-) lenže problém pri takýchto otázkach je ten, že pravdu sa len ťažko dozvieš. dokonca aj keby ti odpovedal spôsobom, ako tu popisoval pán bezmenný, stále by tu bola možnosť, že to povedal, len aby si dala pokoj. boli by to len slová. lenže omnoho dôležitejšie sú činy. väčšina mužov nepremýšľa o budúcnosti takým spôsobom, ako ženy. no ak je s tebou, tu a teraz, funguje vám to, máte sa radi (a to by si mala vedieť sama vycítiť, čo pre neho znamenáš), prečo by s tebou nepočítal do budúcnosti?
inak, ako dlho ste spolu?
PS: týmto všetkým som nechcela povedať, že sa nemáš vôbec ani pokúšať o nejakej budúcnosti hovoriť. môžeš mu skúsiť vysvetliť, prečo je to pre teba dôležité. a je dobré, aby ste navzájom poznali svoje predstavy o živote - kde by ste chceli bývať, ktorý z vás chce koľko detí a či vôbec nejaké chce, a ak áno, tak kedy asi, aký máte názor na manželstvo atď.
PS2: historka zo života, na pobavenie: kamarátka raz chcela svojho priateľa trochu ponaťahovať, len tak zo srandy mu povedala niečo v zmysle, že hádam sa dožije aj toho, že ju raz požiada o ruku (neboli spolu ešte nejak extrémne dlho a naozaj to myslela len zo žartu). on jej však na to odvrkol, nech nedramatizuje. lenže v skutočnosti mal už vtedy vo vrecku prsteň a poobede mal v úmysle ju požiadať o ruku - čo aj urobil a ona sa nestačila čudovať :-D takže toľko muži a budúcnosť :-)