Paranoidná porucha osobnosti

Antidepresíva bez predpisu - tonzes.com Účinek se dostavil už po několika málo dnech - lepší nálada, chuť do života, klidnější spánek a usínání. Určitě pomůže v těžším období na blbou náladu a mírné deprese. Mne pomohlo toto.

Dobrý deň, ďakujem autorovi za článok a najmä diskutujúcim za svoje príspevky. Tento článok mi zodpovedal otázky, ktoré ma veľmi trápia v mojom partnerskom vzťahu. Možno to vyznie škodoradostne ale teší ma že existuje niekto, kto zažil to čo ja a kto ma chápe. Dlho som rozmýšľal že či a komu sa zdôverím. Sme už s manželkou spolu dlho a pripadá mi to tak že tento problem sme sa rokmi naučili nevšímať alebo potláčať. Izolujeme sa stále viac. Málo stretnutí sa zaobíde s čo i len drobnou krivdou, a to i s veľmi blízkymi ľuďmi. Záleží mi na mojej manželke, nechcem ju opustiť, veď zato nemôže. Ona vo svojej podstate nie je zlá, práve naopak. Chcem jej pomôcť, ale je to presne ako sa píše v článku. Každá snaha je opätovaná ráznym odporom. V článku sa píše, že liečba je obtiažna ale nie že je nemožná. A to si myslím aj ja. Stále verím v nádej. Preto sa chcem opýtať či sa nenájde niekto, kto má skúsenosti s človekom ktorý zažil aj nejaký pozitivny pokrok. Alebo čo sa stalo s vašími partnermi/kami po rozchode. Budem rád, ak mi niekto taký napíše, môže aj súkromne. Ďakujem a prajem všetkým pevnú vôľu a veľa zdravia.

Nepretržite rozmýšľam nad svojím správaním. Prichádzam na to, že na mňa ide depresia vtedy, keď cítim, že prestávam byť pánom situácie, že prestávam mať kontrolu nad priateľovými činmi (býva ďaleko odo mňa). Keď viem, že je doma, v izbe, že číta knihu – som spokojná. Keď je v robote, z ktorej jeho cesta vedie priamo domov – som spokojná. Keď viem, že nie sú nablízku žiadne „rušivé vplyvy“, ktoré by mu bránili v myšlienkach na mňa, som spokojná. Akonáhle má po práci nejaké stretnutie, s kamarátom, kamarátkou, bratrancom – môj rozum to chápe, ale srdce sa cíti zradené. Neviem prijať bez bodnutia v hrudi naoko obyčajné veci. Vtedy sa totiž začnem cítiť nepodstatná, nedôležitá, v úzadí – zradená. Vtedy sa odhalí celá moja podstata, celý môj charakter taký, aký skutočne je.
1. Som majetnícka – rada by som ho mala len pre seba – všetky jeho myšlienky, skutky, slová musia patriť mne – inak ma dostatočne nemiluje
2. Som úzkostlivá – pociťujem neistotu a bezmocnosť, strácam pevnú pôdu pod nohami, keď sa mi dlhšie neozýva z dôvodu, že u niekoho je / s niekým je – vôbec na mňa nemyslí
3. Som paranoidná – aj keď sa mi odniekiaľ ozve, snažím sa vyčítať medzi riadkami, že v skutočnosti má hlavu niekde inde, predstavujem si, že sa rozpráva s niekým (hlavne nejakou ženou) tým najmilším tónom a s úctou, akú neprechováva ani ku mne – keď mi potom hovorí, že myslel len na mňa, tak som skeptická a presvedčená (či skôr presvedčujúca sa) o vlastnej pravde, ktorú som si vsugerovala / nanútila, aby som sa potrestala za to, že som taká nudná, nezáživná, nespoločenská, nemastná-neslaná
Horšie je, že si všetko uvedomujem, no niekedy nad situáciou stratím kontrolu a prerastie mi to cez hlavu. Časom vždy prídem na to, že nikto mi neublížil, len ja sama :,(

keby len priam pohroma to je uz koniec

Ak sa taká žiarlivosť skombinuje navyše s alkoholom, tak to už je priam pohroma. Tiež to poznám, lebo máme niečo podobné v rodine. Je to skôr chorobná žiarlivosť ako paradoidná porucha osobnosti. A čo sa týka tých paranojí, tak nie všetko sú len bludy, ale takisto aj kognitívne procesy a môže byť na nich aj niečo pravdy.
Treba si dať pozor aj na to, že keď budete počuť hlasy, tak netreba ísť hneď k lekárovi, brať lieky a liečiť sa dva roky. Ono to môžu byť aj hlasy, ktoré idú od susedov:-)

Mam skusenost s takymto muzom:(..Zijem s nim uz 16 rokov a chcem sa rozviest avsak mi nedovoli,robi nam s detmi napriek..neuvedomuje si svoju chorobu. Predtym bol pre mna dokonaly ale 6 rokov trpi paranoidnymi bludmy,kontroluje ma,izoluje ma od kazdeho lebo vsetci chcu znicit nasu rodinu,vsetci z mojej rodiny su moji milenci a nemozem sa k nim priblizit,moju dceru zneuziva zevraj cela moja rodina a on to musi nahlasit jej pediatrovi,nech ju skontroluje. Ked nas vyhodil z domu,vsetkym povedal,ze som isla za milencom ale aj milenec nas vyhodil tak nas prijal naspat.Vsade o mne rozprava,ze spavam s chlapmi,pritom nikde nechodim a on je tiez stale doma. Nevladzem dalej zit takto,su mesiace ked je to fajn,nema bludy ale potom pride obdobie kedy je agresivny a ma bludy. Poudaval ma na socialke a obvolal vsetkych mojich znamych,ze tyram deti..mame male deti,pritom vsetci vedia,ze som velmi odpovedna matka..Pod natlakom prepisal cely byt na neho aby som ho nepripravila o peniaze s nejakymi milencami..je toho velmi vela a najhorsie na tom je,ze jeho rodina mi neveri..on je velmi inteligentny,zodpovedny a vsetci su na jeho strane z jeho rodiny.Nemame kde ist s detmi aj ked sme odisli do garzonky,tak stale k nam chodil,vyhrazal sa a natacal si kazdy jeden krok. Neda nam pokoj!!! Ma v hlave bludy,ze mame incest v rodine,ze zijeme ako 'romovia'..pritom moja rodina je slusna a vzdelana a ja sa velmi hanbim,co o nas vsade rozprava...a potom pride obdobie kludu a nic sa nedeje. Mozno ma aj schizofreniu;(..on sa liecit nechce ale mam ist ja kedze sa deti budu za mna hanbit aku maju mamu:(((...mam pocit,ze mu to vyvolal nejaky stres ale uz nevladzem dalej cakat na tie chvile kedy mu prepne...

Nemajte vycitky svedomia. Uvedomte si, ze chori su oni, nie vy!

Ak máte stihomam, to ešte neznamená že vás nesledujú. :-D

Ach jaj tak toto zažívame denno denne s manželom,od marca nepracuje(predtý pracoval v zahraničí),čize je stále doma a je to s nim stále horšie a horšie...Už sa nestretávame skoro s nijakými známymi,lebo všetci ho ohovárajú,ponižujú a pritom to je naopak,on má potrebu všetkých ponižovat a keď mu niekto oponuje už je nepriateľ...Najhoršie je,že máme dve malé deti a už nezvládame jeho každodenné ataky...Každý den si vymyslí,že buď som ho nejako slovne ponižila,alebo som vybrala z účtu nejaké peniaze,ktoré som samozrejme nevybrala,alebo som urobila to či ono za jeho chrbtom,úplne bludy si vymýšľa...Dokonca prišlo od neho smerom ku mne aj k fyzickému nasiliu a pri tom mi povedal,že ho budem poslúchať na slovo inak ma zabije..Bývame v spoločnom dome s ktorého nechce íst ani on a ani ja s deťmi,lebo nemám ísť kam...Jedine tak do nejakého krízového centra na pár mesiacov a potom co dalej?Tu majú deti svojich kamarátov,školu,škôlku...Nám je tu dobre,keby tu nebolo jeho...Ach neviem ako sa vymotáme s tohoto bludného kruhu,kto nám pomôže,ci poradí...

Prajem peknú nedeľu všetkým, s týmto problémom som sa stretol aj ja.Zo začiatku vzťahu bolo všetko normálne, ale postupom času začali bezhraničné obviňovania a vyšetrovanie. Dospel som do fázy: aby bolo dobre, dívaj sa do zeme. Pri obyčajnom nákupe vraj obzerám k...y
Klopkanie ženských topánok v telefóne? Aká p..a vraj ide so,alebo vedľa mňa. Obviňovanie z ubližovania, odmietania, urážania, ponižovania. Vydržal som 4 roky. Všetko sa zničilo,začal som dostávať vnútorné chvenie, nočné potenie...Proste strach. Nevysvetlíte, čo zahyniete. Je to v hlave človeka, ktorý za nič nemôže, neuvedomuje si to. Povedzte že ho milujete a dostanete odpoveď: NEVERÍM!!! Je to veľmi smutné keď sa chcete správať priateľsky, neubližovať milovanej osobe a dostávate samé obvinenia. Sám neviem čo s tým robiť. Je to nekonečný kolotoč.