Panická porucha

Ahoj calmyourtits a spol.tu.Máš vo veľkej miere pravdu, a to písaknie v ušiach som mávala aj ja, teraz trochu ustalo a tiež problémy so spánkom mám, dlho som bola a vlastne aj som na tabletkách na spanie, ale už aspoň neužívam tie klasické ale Prothazyn, ktorý je viac antihistamín.Ja v noci nemávam "tie" stavy, skôr sa mi to pritrafí v priebehu dňa, neočakávane, ale ako som už písala, docela sa mi to darí zvládať. A snažím sa fakt negoogliť a nevyhľadávať, radšej sa tu podelím so skúsenosťami a radami.

Najhoršie je povedzme ráno vstať a hneď si vravieť, hneď ako sa cítim? je to lepšie? a cyklus pokračuje...v podstate podľa mňa najlepším spôsobom ako zlepšiť svoj stav je nepodnikať nič na jeho zlepšenie...nehľadať neustále nejaký zázračný liek, negoogliť, nevravím necvičte, nežite zdravo...ale keď to robíte, tak si nehovorte toto mi pomôže s mojou úzkosťou...lebo aj to vás stále vracia do toho cyklu. Môj najväčší problém bol spánok, lebo po jednom panickom prebudení mi začalo pískať v ušiach...vlastne to je jediná vec ktorá mi ostala a ktorá mi neustále pripomína, že čo ak sa niečo zlé so mnou deje, ale aj nato som si už zvykol, len niekedy kvôli tomu znervozniem najmä večer v tichu...a inak jajajka rozmazané videnie som mal aj ja...patrí aj to k tomu. Je 1000 symptómov, nikto nemá naraz všetky, ale pôvod je podľa mňa v úzkosti, tým že analyzujeme každý nový symptóm si úzkozť zase len zhoršujeme.

No, neviem povedať či to mám až také vážne (nikdy som u psychiatra ani psychologa nebola) ale tiež s tým mám problémy...v noci sa zobudím alebo skôr "strhnem" a som na tvári so studeným potom a celá sa chvejem...neviem vtedy čo mám robiť a len uvažujem nad tým, prečo sa mi snívajú také snímky a scény aké vidím, ked nad takymi vecami ani nerozmyšlam...problem je, že su tam realne miesta a realni ludia z mojho života,len je to strašne čudne domotané a tá "zápletka" je niekedy fakt...no nebudem to sem písať ale strašne mi je zle ked sa zobudím, možno to súvisí aj s minulosťou ale ja ju neriešim že by som sa užierala a pod. čiže neviem, kvôli čomu sa mi toto vžyd deje ked zaspím..preto už aj pár nocí nespím lebo zas to začalo...takže kebyže niekto vie niečo tak budej aj ja rada..

Ahoj BE1804DY a calmyourtits, takže naozaj som už bez ADčiek, približne vyše mesiaca, ale beriem prírodný produkt St.John´s Wort a mám pocit, že mi pomáha.Alebo si to aspoň myslím. Ja som sa veľmi chcela zbaviť ADčiek, preto som sa rozhodla pre inú cestu, lebo naozaj, ako píše calmyourtits, celé toto je op hlave a našich myšlienkach. Snažím sa žiť, stretávať s priateľmi, chodiť na rôzne spoločenské akcie a nie sedieť doma a pozorovať sa ako mi je a keď mi nič nie je, tak hľadať., že mi predsa len niečo je.Pravda je, že prídu aj na mňa také stavy, akoby ma "to" chcelo chytiť,ale vtedy sa rýchlo pustím do nejakej práce, zamestnám myseľ aj ruky a väčšinou "to"odíde.nepoznám váš stav, možno ste mali vážnejšie a agresívnejšie stavy ako ja, možno naozaj bola potrebná liečba psychiatra, len ja som sa čím ďalej tým viac presviedčala o škodlivosti Adčiek.Preto som sa rozhodla ísť touto cestou. Držím vám všetkým palce, nie som vôbec za vodou, kľudne sa mi môže aj prihoršiť, ale bojujem s tým. Tak sa zas ozvite,ako je vám.

Zdravim vás. Pri problémoch ktoré máte Vám odporúčam túto stránku www.anxietynomore.co.uk, ktorá mne veľmi pomohla. Ja som síce nemal také silné panické ataky, ale skôr taký neustály nekľud, nespavosť, mozog mi neustále bežal na plné obrátky. Strach, že sa zbláznim, že niečo spravím, neustála sebaanalýza, pozorovanie sa. Presvedčil som sám seba, že som v nejakej predfáze zbláznenia, schizofrénie. Základ, ktorý mi pomohol je, že nesmiete brať vážne všetko čo vám prebehne mysľou. Myšlienky samotné sú neškodné, vaša reakcia na nich vám spôsobuje paniku a úzkosť. Takisto, tu niekto písal, že má pocit akoby bol v sne. To je len nejaká obranná reakcia mozgu na vaše neustále obavy, v čase keď mi bolo najhoršie, som ja mal pocit, že som odtrhnutý od sveta, že nič nie je reálne a podobne, že život je len hra. Stále sa mi to občas vráti, ale už tomu neprikladám váhu nevedie ma to k úzkosti. Tá neustála úzkosť a neustála otázka, ktorá sa zjaví keď si poviete, že nič sa nedeje, som zdravý... "Ale čo ak?" je presne to čo vás drží v tom začarovanom cykle úzkosti a paniky. Nehodnoťte každú svoju myšlienku a nebojujte s ňou, nechajte ich plinúť a časom sa zase začnú objavovať aj iné pozitívne myšlienky. Mal som dni, keď som nemyslel na nič iné len na to , čo sa so mnou deje? zbláznim sa? čo ak už nikdy nebudem ako predtým? teraz je to už sto krát lepšie...inak mne sa to odštartovala mariuhanou..trikrat v živote som ten bordel skúsil a tretíkrat mi to naštartovalo panický a úzkostný beh ktorý trval viac ako pol roka...trvá doteraz ale je mi lepšie. Uvedomil som si počas toho veľa vecí, bol som vždy optimista, ale nad všetkým som stále rozmýšľal a obával som sa čo sa môže stať...teraz viem, že obavy sú najzbytočnejšia ľudská emócia, 99% z nich sa nikdy nestane skutočnosťou. Ľahšie sa to všetko číta, ako vykoná, ja som sa však z toho bahna dostal sám, bez tabliet a iného svinstva, nie som ešte na konci tohto "dobrodružstva", ale verím, že som na správnej ceste...ešte nakoniec, negooglite si príznaky, nehľadajte všade zámienku na ďaľšiu úzkosť a strach, snažte sa žiť svoj život, aj keď sa vám niekedy nechce ani vstať z postele, prekonajte sa robte veci ktoré ste robili predtým ako to začalo bez ohľadu nato ako vám je zle, sedenie doma a neustála sebaanalýza vás z toho nedostane...držím palce

Ahoj Astra, ako sa mas? Super ze si bez AD. Mne nejak moc nevychadzal cas sem pisat, aj ked citat som chodila. Ja zatial stále ako na hojdacke raz tak ray tak. No uvidim stále cakam ze to bude este lepsie

Ja mam tiez taky problem mam 23 rokov od 13tich rokov sa liecim na psychyatrii a beriem lieky na ukludnenie,ked som mala 13 rokov zacali problemy ani neviem co ma to napadlo proste som si vzala do hlavy ze mam nador na mozgu zacala sa mi tocit hlava byvalo mi zle mama somnou chodila po vysetreniach ct,eeg mozgu a tak nic mi samozrejme nenasli, potom som zacala odmietat vychadzat z domu von ani do skoly ani do obchodu dokonca ani zo psom pred barak som nebola schopna ist, proste mi bolo vonku strasne zle neviem to popisat ako proste zdalo sa mi ze prave ten okamih ked som bola vonku sa mi iba sniva pol roka som nevysla vobec nikam max na balkon potom ma konecne dala jedna psychyatricka dokopy s liekmy ma ukludnenie a zacala som chodit do skoly von proste normalne zit odvtedy som bola ako tak v pohode, sem tam mi bolo na nic ale vzdy som to predychala nejako, ked som mala 20 rokov otehotnela som, nenechala som si to lebo vedela som ze by som to asi ani neporodila a nedokazala by som sa o to starat a odvtedy to zacalo znova od interupcie som nedokazala mat sex 2 roky som teda bola sama bez priatela bola som celkom v pohode az na to ze kazdy mesiac som sa strasne bala par dni pred menstruaciou ci ju dostanem aj napriek tomu ze som s nikym nic nemala a brala som aj hak, vzdy som mala vsetky tehotenske priznaky po case nejako preslo aj to bola som celkom v pohode pred 3 mes.som si nasla priatela povedapa som si ze snad uz budem schopna ho mat, takze bol aj sex lenze od vtedy kedy som mala sex zase panika ze som tehotna zase som mala vsetky priznaky, jedneho dna po sexe som dostala strasne svrbenie posvi aj ja aj priatel uz som to mala s byvalim ale vtedy som to neriesila lenze teraz som sa zacala strasne sledovat a to myslim vaginu bola som aj u gyn.ta mi dala antibiotika svrbenie preslo lenze ja som si vzala do hlavy ze na rodidlach s vonka mam hrcku ktoru som nemala dr.a priatel mi povedali ze tam nic nemam ale ja si to nenecham vyhovorit stale som si to obkukavala v zrkadle potom som pozerala obrazky na nete a zistila som ze to ma kazda ta gulicka je zrejme klitoris, ale ja som stale v tom ze som to tam nemala doma su vsetci somna zufali priatel tak isto od kedy som mala to svrbenie nedolazala som mat sex, teraz si nahovaram zase ze mam nejaky nador alebo nieco proste ze nieje v poriadku, nasla som si novu pracu a tam som potrebovala papier od obvodnej ze mozem robit tu pracu dr mi skontrolovala moc a zostila ze mam v moci krv vysledky mocu ukazali ze velmi male minimum krvieniek ale mam, poslednu ms som mala cudnu uzivam hak a ms dostavam na 4 den od uzitia poslednej tabletky lenze na posledy som dostala na 3 den cerveno hnede spinenie strasne som sa zlakla co to je nebola som schopna ist ani do prace celu noc som nespala len som sa cela trasla a strasne bala, na druhy den som dostala ms ako zvycajne lenze bola o nieco slabsia a trvala iba 3 dni ked neratam to spinenie inokedy bola 4 dni a teda 3 dni som mala ms 4 den vlozka cista ale tampon bol spinavy na 5 den nic myslela som teda ze ms skoncila lenze na 6 den a to uz som mala v sebe 1 tabletku hak som mala cely den ruzovy vytok odvtedy nic, vibec netusim co to bolo ci to moze mat suvis s mojou psychykou s ktorou som uz na dne a nevladzdm o tyzden mam mat dalsiu ms a uz teraz sa bojim ako bude prebiehat odkedy mi dr povedala ze mam v moci trosku cervenych krviniel odvtedy sa bojim aby som nezacala krvacat 100 krat za den si davam tampon a kontrolujem ci je cisty ci nemam v posve krv proste mam s toho paniku dr mi chcela preistotu zobrat krv a ja velmi chcem aby mi zobrala chcem vediet ci bude ok alebo nie no mam s tym velky problem a to dnes som tam isla na tu krv preistotu mi ju isla brat po leziacky lenze ako sa priblizila s ihlou k mojej ruke koniec proste nedovolila som jej aby mi ju zobrala nedalo sa to neviem to opisat ak sa odhodlam mozem prist zajtra velmi potrebujem aby mi ju zobrala a aby som vedela ake je ta krv lenze ja neviem ako mi ju v takomto stave zoberie, nevladzem uz nemozem spavat, noc ma nebavi, nikam nechodim, nechuti mi jest, prestala som sa o seba starat malovat sa atd.stale iba chodim po googli a googlim chorobyba vselico, uz 3 mesiace som nebola ani jeden jediny krat vkludne s dobrou naladou,casto som agresivna na ludi okolo bez priciny fakt uz neviem co mam robit....

Ahojte spolok, nikto sa neozývate, ako sa máte? Ako sa vám darí?

Ahojte všetci tu, nikto sa viac neozývate ako sa vám darí a ako "to" zvládate, tak sa idem aspoň ja pochváliť. Už druhý týždeň som bez ADčiek, objednala som si produkt St.John´s Wort, na odporučenie RNG pre prípadný atak a musím povedať, že zatiaľ sa cítim OK, vôbec som nepostrehla, že som bez ADčiek, cítim sa fajn. Verím, že sa nebudem musieť vrátiť k tým ADčkám už, ak aj cítim, že mi nie je dobre, resp. akoby "to" na mňa chcelo prísť, viem to zahnať, najlepšie prácou a odreagovaním sa niečím iným.Takže verím, že toto je tiež jedna s ciest "vyliečiť" sa, zvládať to. Držím vám všetkým palce a budem rada, ak ktokoľvek napíšete ako sa máte.

Nejak mi to zblblo, tak pokracujem.....
Takze ten svokrin stav sa na mojej psychike podpisal.
To videnie sa upravilo, asi to bolo len kozmetikou. Ruka ma boli stale. A po novom mam polyp na maternici a hrozi mi kyretaz, takze si vies predstavit co prezivam ja, clovek kt.ma paniku z chorob.... Ani fungovat neviem poriadne, ked som si o tom precitala ....