s priatelkou uz sme nejaky ten rok spolu. konkretne zacali sme nedavno 8. rok :). Ona 23 a ja 25. Ona studentka 4. rocnika a ja pracujem a este kvazi studujem. Po skonceni jej skoly, by som rad s priatelkou zacal aj byvat, lebo si myslim, ze by bol najvyssi po tolkych rokoch. Ja pracujem momentalne v BA. Mam tu dobru robotu, dobre financne ohodnotenu a aj vacsiu sancu na zmenu prace. Priatelka ako dostuduje bude moct ucit v skolke alebo ucit na 1. st. ZS. A ja by som bol rad, keby si prenajmeme spolu byvanie tu v BA. Ona mi tvrdi, ze moc nezarobi a aj to malo co zarobi minie len na byvanie, ze to moze ostat aj doma byvat (s mamou) a nebude mat ziadne vydavky na ubytko. Jej mama bude toho isteho nazoru si myslim, ze naco by isla prec robit, ked moze aj doma ostat robit. Ja som jej ponukol, ze ubytovanie resp. izbu, ktoru by sme si prenajali, by som platil ja sam celu, ona by nemusela nic davat. Na stravu by sme sa skladali.
Mne ide o to, ze ked ona dostuduje, ja budem mat viac ako 26 a nebudem sa chciet stretavat ako za studentskych cias, len cez vikend. A myslim si, ze po vyse 8 rokoch vztahu by sa aj patrilo zacat zit spolu. Ja by som tiez mohol ostat byvat v rodnom meste, ale kde najdem pracu, tak dobre platenu? S priatelkou uvazujeme o dome, no ale bez penazi sa to neda.
Mozme byvat tak, ze ja v BA a ona doma. Vidat sa po vikendoch. Ale co, takto budeme fungovat dalsie 2 roky, az pokial si nenasetrime a potom si nieco postavime/kupime svoje? Ja chcem mat po boku cloveka, ktoreho lubim a s nim prezivat chvile, a nie len pocas vikendov a aj to u rodicov. Vzdy ked zacnem tuto temu, priatelka povie, ze to ma este rok cas.
Co si myslite vy? Dakujem
Spolocne byvanie
Pozri, ja ťa chápem :) Mne to nemusíš vysvetľovať, skôr jej. Čiastočne s tebou aj súhlasím, myslíš to dobre, máš ju rád, chceš byť s ňou, hľadáš možnosti. No ako ti to povedať, možno jej niečo vadilo na vašom spoločnom bývaní. Ona na túto reakciu na spoločné bývanie musí mať nejaký dôvod a ten ti ani ja, ani nikto iný okrem nej, neprezradí.
ok, zoberme si uver, v pohode, ale byvajme spolu. nemam v zaujme sa stretavat ako vysokoskolak alebo stredoskolak po vikendoch.
Btw. s priatelkou sme uz urcity cas byvali asi pol roka, a nemali sme s tym nejaky vacsi problem. sem-tam sa nieco naslo, co sa nelubilo mne alebo jej, ale celkovo to hodnotim tak, ze som bol rad, ze som s nou byval :)
Asi bolo odo mňa dosť ľahkovážne očakávať, že ako muž pochopíš myslenie ženy :)
Ty to vidíš pragmaticky, ona skôr emocionálne. Veľa žien sa aspoň snaží byť vo vzťahu rovnocenným partnerom, ono tie financie časom dokážu narobiť problémy medzi partnermi. Môže sa cítiť menejcenne. Bez hypotéky mladí ľudia nemajú reálnu šancu si našetriť na spoločné bývanie :)
Slobodna:
preco by jej to malo byt neprijemne? Ja v tom vidim vyhodu. Moze si setrit. Setrit na nase spolocne byvanie. Na domacnost, kde budeme spolu zit a vychovavat deti. A keby som nezarobil dobre v BA, tak by som ju tu netahal a neponukal jej este moznost, ze budem platit najom sam, to je logicke. Nepoviem keby to je po 1 roku chodenia, ale po vyse 8? Vravis, ze treba zacat skromne. Nezijem si nadpomery ani nic podobne, ale skor ide o to, ze kdezto v rodnom meste/okoli, keby som pracoval, tak setrim mozno na dom/byt 15 rokov a keby pracujem v takej BA tak setrim o polovicu menej, alebo rychlejsie splatim uver.
MultiLevel:
priatelka by doma nemala vydavky na byvanie. rodicia by si nepytali od nej. tym som si na 100% isty. Skor si myslim, ze jej mama by bola aj rada, ze ma dceru doma :). mozno by nieco dala na stravu, ale isto nie vela.
Po 8 rokoch by som veru premyslala ako ty. Este kym ste studenti, je ok ak byvate od seba, setrite si peniaze na byvanie, na zivot atd. Lenze po dostudovani uz je akoby v mojich a vidim, ze aj v tvojich ociach, logicke osamostatnit sa. Evidentne o to vsak nema tvoja priatelka zaujem. A to je smutne. Rozumiem tomu, ze nechce davat prachy za daku prtavu izbu v BA, kde sa bude musiet tlacit v byte s dalsimi ludmi. S tym by som napriklad nesuhlasila ani ja. Bud byvat sami, alebo vobec. Lenze u nej vidim problem v tom, ze ona akosi ani byt s tebou nechce....nemas ten pocit?
Ked bude byvat doma, nebude nic prispievat na domacnost? Nebude si kupovat jedlo? Urcite bude, takze az taku extremne horibilnu sumu si neusetri z vyplaty ucitelky....Avsak, mohli by ste aspon skusit ist spolu byvat. Aspon vyskusat si to.
Tvoja priateľka má čiastočne pravdu. Skús sa vžiť do jej situácie a pochopiť, že jej môže byť nepríjemné, ak na spoločné bývanie nemôže prispievať rovnako, nehovoriac o tvojom, síce dobrom úmysle, platiť pomerne väčšiu časť aj za ňu. Ja osobne by som do niečoho takého tiež nešla. Vôbec nemusí ísť o to, že by ťa neľúbila alebo nerátala s tebou v budúcnosti.
Ako učiteľka toho žiaľ nezarobí nikde veľa. Pokiaľ chce zarobiť viac, buď si zvýši kvalifikáciu, možno aj v inom odbore, alebo bude popri práci aj doučovať.
Pracovať a bývať v BA je síce krásne, ale nie vždy ideálne. Najmä nie pre mladých ľudí. Na začiatok ale nemôže očakávať, že to bude hneď ideálne. Začať treba aj skromne a postupne si polepšiť ale človek sa musí obracať. V zahraničí by to nebolo o nič lepšie.
Ťažko poradiť, len jednu radu si dovolím, nerieš svoje problémy s cudzími ľuďmi, oni ani teba, ani tvoju priateľku nepoznajú. Komunikovať treba predovšetkým medzi sebou a hľadať riešenia. Aj o tom je vzťah, naučiť sa prekonávať problémy spoločne.
Zas ako žena ani nemôže očakávať, že zarobí rovnako ako ty.
ja som to myslel tak, ze od vyplaty k vyplate - ze by som ostal robit doma, resp. v okoli mojho mesta, lebo to by som moc nezarobil a ani priatelka ako ucitelka moc nezarobi. A ona mozno preto tak uvazuje, ze doma nebude mat ziadne vydavky a viac si nasetri, alebo aj tak, ze podla toho kde si najde pracu. Hovori, ze by chcela ist robit tam, kde praxovala, lebo tam by ju uz asi zobrali, co by znamenalo, ze by sme spolu nebyvali. Ale nechcem ju nutit do nicoho. Ale takisto nechcem robit v rodnom meste/okoli, lebo tolko nezarobim. A co by som byval u rodicov a by sme sa vydavali s priatelkou tak, ze pridem ku nej na navstevu a vecer odidem a ona podobne? A zas ani nechcem aby sa rodicia do mna starali, hlavne mama ma tu tendenciu sa starat.
JPP, ja som pisala, ze kedze nechce o byvani spolocnom ani rozpravat, tak ta nelubi. Pochopila som, ze studuje, ale ona po skonceni planuje ostat zit s mamou a nie s tebou. Hypoteka casto vyjde podobne ako prenajom, ale investujes do svojho. Najprv pises, ze mas velmi dobre platenu pracu, a teraz o ziti od vyplaty k vyplate. Ved aj ona potom predsa bude zarabat. Ale tak to je uz na Vas. Normalne by bolo, keby sa spolu tesite na spolocne byvanie po skonceni jej studia, a nie, ze jej sa to neoplati, radsej bude s mamou. Kazde byvanie s partnerom vyjde viac ako u rodicov, ale ludia sa lubia a platia predsa viac za byvanie s partnerom..
preco by ma nelubila? Vsak teraz este nebyvame spolu, studuje, tak byva doma. Ja som narazam na to, ze po skonceni skoly by som bol rad, keby sme spolu byvali. Len nemozem ju zas nutit. Ked si nenajde robotu v BA a najde si doma, co potom?
My praveze planujeme spolocnu buducnost, len asi kazdy mame trosku rozdielne predstavy kde. ja dokazem urobit kompromis, ale nie zas za cenu, ze budeme zit od vyplaty k vyplate. peniaze nie su vsetko, rodina je dolezita, ale zas s nejakou hypotekou na krku sa veru tazko zije, a s vacsim prijmom sa aj lahsie splati.
Myslim si, ze ta nelubi. Kedze radsej byva s mamou ako s tebou. A to si jej ponukol, ze iba polku jedla bude platit. Za 2 roky na vlastne byvanie urcite nenasetrite, jedine hypoteka by vam pomohla. Ale ona sa o spolocnom byvani nechce rozpravat. Tak cakaj kym dostuduje, a ked aj za tym bude mat vyhovorky, hladaj taku, ktora bude chciet vecer zaspavat a rano sa budit s tebou :-)
