Dobry den, chcem sa s Vami poradit ohladom mojho problemu. Mala som narocnejsie obdobie, rozchod s priatelom, do toho bolesti krizov a riešila som s priatelkou jej problemy, ktorymi boli panicka porucha , resp. strach ze odpadne ked bude sama a ze zomrie. Nasledne som začala studovat všetko dostupne na inernete o tejto psychickej poruche a dostavala som sa k dalsim a dalsim co vo mne vyvolala neskutocnu uzkost , s ktorou somn nevedela fungovat , ani som nejedla pretože som sa začala bat ze trpim depresiou. Vsade same clanky ako sa z toho neda dostat a k tomu tie priserne prispevky ludi o tom ake to je priserne a ja som to zrazu citila nasla som sa v priznakoch... prislo mi ze som bola vzdy melancholicka, ale vzdy som mala strasnu chut zit,ktora ale prechadzala ako som citala tie clanky. potom som zacala mat pocit ze som dako pssychicky chora , ze sa zblaznim , ze dakomu ublizim, ale aj to len potom ako som si precitala take prispevky. uprimne teraz sa normlane usmievam akych nerealnych veci som sa bala. Ked som bola uplne zufala a myslela si ze dakomu ublizim alebo mi prepne mi velmi pomohli clanky ludi a ja som pochopila ze je to nerealne a uz aj ked pride ta myslienka zasmejem sa nad nou. jedine co mi ostalo je akysi zly pocit z toho co som zazila , a to ma taha zase do mysleinok co ked som z toho upadla do depresie? a zase len tie myslienky a zase mam pred ocami tie prispevky ludi ktory spachali samovzrazdu atd. viem ze to je len uzkost a strach ale nevm ako sa toho zbavit. uzkosti z toho ze dakomu ublizim som sa zbavila lebo som proste pochopila ze to je nerealne ale to aby som bola v depresii predsa realne je. vkuse sa skumam ci sa tesim zo zivota a vkuse dookola vkuse tie riesim a tym padom mam vkuse ten nanic pocit a zle mysleinky. ale fungujem normalne , chodim aj von vsetko. U psychiatra som bola moc mi nerozumel , povedal ze mam problem s uzkostou ale to som vedela nestanovil mi ziadnu dagnozu , lieky som nehccela takze sme nic nevyriesili. zacala som chodit na psychoterapiu , kde mi p. psychiatricka vravi ze mam len vystupnovanu uzkost v sebe a ze je dolezite sa venovaat skor mojim problemom ktore boli predtymto vsetkym a to ze som sa vzdy bala ostat sama , nie ze sa mi daco stane ale ako to zvladnem ,mam 21 rokov a rodicia si stavaju dom a mne ostane byt a budem zit sama. takze moj problem je hlavne nesustale mysleniky o depresii a o tom ze sa sledujem svoje pocity a nasledne tym trpim a mam pocit ze to neskonci, stupnuje to vo mne uzkost , ale neviem mysliet na nic ine neviem sa inym tesit , mam pocit ze ten pocit ma ovlada.dakujem za odpoved:) Inak mam stastny zivot a asi by som si ho mala zacat vazit.
Uzkost
no vidis a mas sa od coho odpichnut... tes sa :))) to je priznak pms... tak teraz len hladaj a studuj ako si dat do poriadku hormony.... ako nemat tieto stavy... napriklad pupalkovy olej, wild yam, existuju rozne caje na to a pod... len nesed na riti a nelutuj sa... hladaj sposob ako to riesit a osobne radim neupinat sa na to ze zacnes brat nejake lieky od psychiatra... to by som nerobila... sama som si presla dost tazkymi vecami v zivote, sama som mavala silne depresie (aj ked nediagnostikovane), panicke ataky, uzkosti, ale snazim sa to riesit a robit vsetko preto, aby bolo lepsie... aby sa nestalo to, co mojmu najmladsiemu bratovi, ktory sa dlhe roky trapil s tazkou psychiatrickou diagnozou a nahoniec to vzdal a navzdy nas opustil... keby tu este bol tak by som skusila pouzit vsetky informacie, ktore teraz mam a ktore som vtedy nevedela... snazila by som sa mu pomoct... vy mate velku sancu dat sa dokopy aj bez psychofarmak, ktore aj tak nakoniec len dodrbu cloveka... hladajte informacie, skusajte prirodne lieciva, doplnky vyzivy, skuste zmenit stravu a celkovy zivotny styl a uvidite, ze bude lepsie... len nesedte prosim vas na riti a nelutujte sa a nenahovarajste si nieco co nie je, preto ze to ma niekto iny....
ja neberiem.. ale inak som si istá ze to suvisi s menstruaciou.. lebo pred nou je to vzdy najhrosie:O
baby a neberiete nahodou antiku?
ivka presne !! mne vravie ze mam uzasny zivot ze preco sa trapim ci si to nevazim.. chodim na VS dari sa mi a naozaj nemam dovod upadat do depresie to len ja si to vkuse myslim ze mi nieje sudene byt stastna toho sa obcas bojim :D a totalne sa mi to vystupnuje ked vidim daky clanok o depresii alebo o samovrazde.. v pondelok som sla do skoly s dobrou naladou a kamoska mi vravi ze daky jej byvaly spoluziak zo strednej sa podrezal .. no asi vies ako mi bolo.. !!! teraz idem preč ale večer ti pisem na ten mail ok?:)) urcite to prekoname, vsak na vyber nemame:)
môj email je ivana159@centrum.sk
Aj pre mňa je teraz víkend o ničom. A ešte aj to počasie von je škaredé a depresívne. Ale dokelu musí sa nám tá psychika napraviť, to nie je možné aby keď sme sami sme mali furt takéto blbé pocity. Tiež mám nakúpené horčík, zinok, B, ľubovník.. ale akosik to nepomáha.
Inak teda tiež keď počuješ niekde že niekto sa zabil alebo niekto mal ťažkú depresiu, tak ti napadne že čo ak sa to aj tebe tak vystupňuje? Aj ja sa tohto bojím a práve preto si myslím že mám tieto úzkostné pocity lebo sa bojím že ma psychika ovláda..
ja mám vlastne len z toho úzkosti (strach) :-( inak som šťastná, mám super rodinu, priateľa, VŠ, kamarátov ale itak sa bojím a bojím. Bojím sa že to je neliečiteľné že tie zlé pocity zostanú.
môžeš mi napísať na ten mail. :-)
Mam to presne rovnako !!! ja som vzdy aj von taka usmievava akurat vcera mi povedala kamoska ze aka som optimisticka len tak sama od seba.. tak si vravim no ja teda hej:P vikend je pre mna pohroma cez den ked nemam program absolutne zle !! no ja som to v podstate mala vzdy ze som moc nechcela byt doma a stale dakam chodit ale nikdy som to nerieisla.. a toto obdobie trva asi 2 mesiace.. precitala som vela kniziek , mam caje, mam magnesium, b komplex... niekedy si tiez poviem ved mi nic nieje tak co riesim? a pootm pridu tie pocity a mylsim si ze mam najtazsiu depresiu sveta a uplne chcem utiect a neviem kam rposte neviem co so sebou... a napr idem s priatelom dakam a bojim sa ze budem mat tie pocity a preto si to ani nevychutnam:( proste nechcem s nim byt vobec doma ale stale niekde a tak.. a najhorsie je to ked sa pohadame mam pocit vtedy ze koniec sveta ze ako teraz budem zvladat tie pocity no uplny nonsens aby som sa akto trapila... milion krat som skusala inak mysliet ale vzdy ma to dako dostihlo.. idem v autobuse a nastupi napr niekto postihnuty a ja hned ze ake hrozne to je .. a ked pocujem o samovrazde tak uplne hroza !! ja to nechcem spravit ale bojim sa ze tie pocity budu horsie nikdy nezmiznu a ja budem musiet lebo tato sa zit neda.. potom si aj poviem ze to je blbost :D a zasmejem sa nad sebou ale takto vkuse...ak by si mala zaujem mohli by sme si vymenit mail:)
mala by si ist na poriadnu masaz, najlepsie nie klasicku ale olejovobylinnu ajurvedsku /taka dlakova/ krasne ti to uvolni chrbticu, budes moct volne dychat, odblokuje cez tie tlakove body psychiku, treba skusit. Fantasticka je aj sauna.
akurat citam , dnes mam strasny den uzkosti ,normalne varim .. hoc co robim .. mam na hrudi a vzadu v krizoch strasnu uzkost ... ja stym bojujem uz asi od 23 rokov .stale sa tvarim aka som silna , zazila som vela zleho a,le vzdy som si myslela ze som silny ,ale mam taky pocit ze v danej situacii clovej je silny ,ale ze sa to skryje hlboko v podvedomi a zacne to utocit neskorsie . mam momentane aj problem z chrbticou ,niekedy sa neviem nadychnut .. kopec starosti .. a dneska mam stale pocit ze idem dostat infarkt alebo co .. snazi sa nemysliet na to ,sprchla som sa.. namalovala ,ideme von ,ale stale mam taku hnusnu uzkost zakvacenu na hrudi !! davam si sedativ PC ,to mi zaberalo ..ale teraz akokeby nie .. robim si aj caj na nervy ,ale mam pocit ze asi je uz aj najvyssi cas ist k DR ,leboo cim viac sa tvarim ze mi nic neni ,tak tym viac ta poondiata psychika utoci !!
Ahoj Monika. Mám rovnaké pocity ako máš ty. Mne sa to ale spustilo tým že som bola vždy dosť stresák (hlavne skúšky na výške) až som teraz na začiatku januára normálne dostala panický atak. Strašný strach zo všetkého (úzkosť). Opakoval sa mi asi týždeň kým som neprišla za psychologičkou ktorá ma tak ukľudnila že to nie je nič vážne, že som chvalabohu odvtedy panický atak nemala.
Ostali mi však tie myšlienky (úzkostné). Taký mám strach, ja neviem z čoho, proste z toho že sa mi to vráti, že čo ak to vyústi do depresie atď.
Ja dúfam že mi to po čase prejde, všetky tieto negatívne pocity. Trvá mi to vlastne mesiac, neviem ako dlho tebe. Dúfam že to čas vylieči a o nejaký rok už budeme optimisticky pozerať na všetko a nemať takéto zlé pocity. Presne ako píšeš keď si pomyslíš na niečo zlé (ako sa zle má niekto druhý) atď tiež ťa to ťaží. Mňa to isté. Ono je to asi tá úzkosť!
Určite tieto negatívne pocity nepociťuješ nonstop celý deň. Ja ti napíšem čo mne pomáha. Keď som von s kamarátmi alebo priateľom, je mi fajn, keď rátame príklady na hodine tak tiež mi nič nieje (proste zamestnávam myseľ, tak ma nič neťaží). Tiež som bola teraz častejšie lyžovať, zaujímavé že odvtedy sa mi stav dosť upravil. Doteraz som bola na intráku bolo mi lepšie, ale teraz na víkend som prišla domov a zase mám veľa času a keď len tak sedím v izbe na PC tak zase ma chytajú zlé pocity. :(
Kúpila som si pozitívne knižky ako napr. Sila prítomného okamihu alebo od Carnegie Ako sa zbaviť starostí a začať žiť. A veľmi mi pomáhajú, vtedy keď čítam tieto knižky nič zlé ma nenapadá a všetko sa mi zdá super.
Tiež som hodne čítala na internete ako na tieto zlé pocity a našla som že prvoradý je pitný režim 2l vody denne (čo nedodržiavam :() a veľa vitamínov (ovocie, zelenina).
Mňa čo teraz trápi je že viem keď som von v spoločnosti tak sa cítim super ale akonáhle som dlhšie sama zase ma napadajú hlúposti. Ale ide o to že sa nedá byť furt von a stále sa nejak zamestnávať.
Ja idem za tri týždne chodiť ku psychologičke a som zvedavá čo mi ona na tieto pocity povie, že ako zmeniť myslenie.
tesy a ak sa mozem spytat ake rady ti este dala psychiatricka? ja som sa ja naucila to ovladnut na par dni a potom zase to ovladne mna...najdolezitesjie asi je verit si... ale to ide dost tazko
