Dobry den, chcem sa s Vami poradit ohladom mojho problemu. Mala som narocnejsie obdobie, rozchod s priatelom, do toho bolesti krizov a riešila som s priatelkou jej problemy, ktorymi boli panicka porucha , resp. strach ze odpadne ked bude sama a ze zomrie. Nasledne som začala studovat všetko dostupne na inernete o tejto psychickej poruche a dostavala som sa k dalsim a dalsim co vo mne vyvolala neskutocnu uzkost , s ktorou somn nevedela fungovat , ani som nejedla pretože som sa začala bat ze trpim depresiou. Vsade same clanky ako sa z toho neda dostat a k tomu tie priserne prispevky ludi o tom ake to je priserne a ja som to zrazu citila nasla som sa v priznakoch... prislo mi ze som bola vzdy melancholicka, ale vzdy som mala strasnu chut zit,ktora ale prechadzala ako som citala tie clanky. potom som zacala mat pocit ze som dako pssychicky chora , ze sa zblaznim , ze dakomu ublizim, ale aj to len potom ako som si precitala take prispevky. uprimne teraz sa normlane usmievam akych nerealnych veci som sa bala. Ked som bola uplne zufala a myslela si ze dakomu ublizim alebo mi prepne mi velmi pomohli clanky ludi a ja som pochopila ze je to nerealne a uz aj ked pride ta myslienka zasmejem sa nad nou. jedine co mi ostalo je akysi zly pocit z toho co som zazila , a to ma taha zase do mysleinok co ked som z toho upadla do depresie? a zase len tie myslienky a zase mam pred ocami tie prispevky ludi ktory spachali samovzrazdu atd. viem ze to je len uzkost a strach ale nevm ako sa toho zbavit. uzkosti z toho ze dakomu ublizim som sa zbavila lebo som proste pochopila ze to je nerealne ale to aby som bola v depresii predsa realne je. vkuse sa skumam ci sa tesim zo zivota a vkuse dookola vkuse tie riesim a tym padom mam vkuse ten nanic pocit a zle mysleinky. ale fungujem normalne , chodim aj von vsetko. U psychiatra som bola moc mi nerozumel , povedal ze mam problem s uzkostou ale to som vedela nestanovil mi ziadnu dagnozu , lieky som nehccela takze sme nic nevyriesili. zacala som chodit na psychoterapiu , kde mi p. psychiatricka vravi ze mam len vystupnovanu uzkost v sebe a ze je dolezite sa venovaat skor mojim problemom ktore boli predtymto vsetkym a to ze som sa vzdy bala ostat sama , nie ze sa mi daco stane ale ako to zvladnem ,mam 21 rokov a rodicia si stavaju dom a mne ostane byt a budem zit sama. takze moj problem je hlavne nesustale mysleniky o depresii a o tom ze sa sledujem svoje pocity a nasledne tym trpim a mam pocit ze to neskonci, stupnuje to vo mne uzkost , ale neviem mysliet na nic ine neviem sa inym tesit , mam pocit ze ten pocit ma ovlada.dakujem za odpoved:) Inak mam stastny zivot a asi by som si ho mala zacat vazit.
Uzkost
bojim sa ze mam zle pocity ze to je depresie a ze budem musiet aj ja spachat samovrazdu lebo neda sa zit s takymito zlymi pocitmi :( proste ja to nehccem ale bojim sa:(
redka ano mas pravdu akurat dnes som bola u doktorky koly akutnemu zapalu mocovych ciest ... mam urcite oslabena oblicky ...a tesy. dakujem za povzbudenie vlemi dobre sa to cita...neviem prečo sa tak extremne bojim depresie a samovrazd tiez ked o tom citam tak taka hroza mnou prejde ze co ked takto dopadnem:( a pootom mam take myslienky a kazdy den je pre mna boj o lepsie pocity.... psychiater mi povedal ze mam problem s uzkostou ale viac to so mnou nerieisl a ja som lieky nehccela a ani nechcem...najhorsie je ked vidim ludi napr v autobuse a zacnem rozmyslat ako sa asi maju ze co ked maju tazky zivot.. ako keby ma tazilo vsetko zle a tie choroby hlavne psychicke a to mi zatienuje vidiet to dobre:( bu
Z oblasti psychiky obličky najviac poškodzuje úzkosť. Vplyv stresu a úzkosti je ale obojsmerný. Oslabené obličky samy prispievajú k vzniku úzkostných stavov a následný stres a úzkosť sú naopak veľmi škodlivým momentom pre činnosť obličiek.
Napr. www.liecenie.info
Skus sa pozriet na svoje pocity cez telesne fungovanie. Ja cim dalej citam, tum viac am pocit, ze zaklad depresii a psychickych poruch je fyzicky, teda ze nieco v tele nefunguje ako ma a odrazi sa to v psychike... Teda ak nehovorime o poruchach ktore maju zaklad v genetike... Zaujala ma tvoja poznamka o bolestiach v krizoch... Vies pricinu? Neboli to oblicky? Nadoblicky? Totizto pocitu uzkosti sa spajaju s problemami obliciek. Nieco si o tom pozri. Mozno to nema suvis ale kukni na to pre istotu...
Ahoj Monika,to co tu opisujes celkom dovorenre poznam.Ja mam skvelu psychiatricku a je velmi dobre ked sa proste vlozis do tych myslienok neutakj pred nimi lebo to bud este horsie.A naozaj keby si mala depresiu to by vyzeralo inak :).Je dobre si napriklad zapisovat aku velku uzkost si zazivala pri danych mysleinkach,a zapisovat si to do grafov a tam i vsimnes ze kazda uzkost raz prejde :).Dolezite je zmenit stereotyp myslienok coz znamena ze hned akompride naval tych myslienok hned zacat robit nieco ine a uplne najlepsie je asi venovat sa ludom ;) mne velmi pomohlo ked som mala dobreho kamarata sktorym som si vela pislaa :) tak ti drzim palce :) a neboj budes stastna len si musis povedat ze to tak naozaj bude a ze si silna a ze sa nevzdas :)
ach neviete mi niekto poradiť ako sa prestať zaoberať pocitmi a prijat ich a nebať sa že co budem citim? budem stastna? a tieto obavy...
ahoj Sara, dakujem za príspevok.. Mas pravdu raz sa na tom zasmejem , vlastne sa na tom smejem uz teraz , ale stale sa necitim byt tak vnutorne pokojna vyrovnana.. chyba mi taky pocit istoty v samej seba...
Ahoj Monika. Neviem si presne predstavit tvoje pocuty, ale priblizne viem o com hovoris. Ja mam odmalicka obdobia uzkosti. Hlavne ked som sama v cudzom prostredi mam obrovsky pocit strachu a uzkosti- stiestenosti. Pred par rokmi som odisla studovat do Bratislavy psychologiu. Pri studovani roznych psychickych chorob a poruch som si v prvom rocniku myslela, ze asi kazdou druhou trpim a taktiez som zacala mat pocit, ze som labilny introvert. Bolo to hrozne obdobie- k tomu som sa citila sama, pretoze som v Ba byvala sama na byte, nikoho som tu nepoznala okrem priatela, s ktorym sme sa niekedy moc casto nevideli. Ale ver mi, ze casom sa nad tymito pochybnostami o depresiach atd.., zasmejes. Je tazke sa nad to povzniest ale jednoducho musis sa niekam zaclenit aby si na to menej myslela. Clovek sa v depresiach uzatvara sam do seba a to je zacarovany kruh. Skus zacat chodit do posilnovne ak nechodis, alebo na kurz varenia, nieco co ta bavi a mozno si este neskusila. Mas krasny zivot tak ho nepremarni. A este jedna vec- zacni sa usmievat aj ked nasilu a postupne zacnes aj pozitivnejsie mysliet. A hlavne- NECITAJ SI ZIADNE FORA O DEPRESIACH A SAMOVRAZDACH. Samu seba si presvedcila o uplnej hluposti, skus si citat o uspesnych ludoch, ktori ta budu motivovat v tvojich cieloch.
Neboj, Monika, najdes si chlapa a bude zasa fajn...
