Minuly rok som zazila nieco na co len tak lahko nezabudnem. Ucitel uciaci na nasej skole sa ma po telesnej vychove v kabinete pokusil zneuzit. Nastastie som ho pomerne silno kopla do rozkroku a utiekla som. Zvrieskol "ty mala suka"...pri pomysleni na tie dotyky a jeho slova sa citim velmi zle, mavam depresie a pocity uzkosti. Beriem rozne lieky na upokojenie z lekarni, ale nezda sa ze by mi to pomahalo. Mala som vtedy 16 a boli to dva mesiace pred koncom skolskeho roka. Neodvazila som sa ist k psychologicke, pretoze sa citim vinna a necista...skratka sa hanbim. Zdvoverila som sa s tym mojej kamaratke ktorej dvoverujem. Vycitala mi ze si za to mozem sama, vraj vsetci vedia ako som ho provokovala. Ja ale nemam taky pocit ze by som ho nejakym sposobom drazdila...ale napriek tomu si to vycitam...Od toho momentu sa stranim akymkolvek dotykom, mam z nich zimomriavky a pred oci sa mi vracia ten obraz...Mam zaroven velky problem najst si priatela. Bojim sa ze ked sa ma dotkne roztrasiem sa a nebudem schopna mu neznosti opatovat. Najhorsie je ze este ma cakaju necele tri roky pocas ktorych musim denne vydat jeho tvar...Naozaj neviem co mam robit...
Strach z dotykov
Napis na ipcko.sk, tam si cez den s niekym popis. Je to anonymne a mozno ta spravne nasmeruju ;)
Ako to myslela tá kamarátka, že si ho provokovala? V čom to spočívalo?