Napadajú mi dve porekadlá: "ohýbaj ma mamko, pokiaľ som ja janko.." alebo "starého psa novým kúskom nenaučíš", súhlasím s ostatnými, je príliš neskoro, vyhodením by ste z neho spravili alkoholika a bezdomovca a to by ste si nikdy neodpustili a trápili sa ešte viac. Aj keby ste mu kúpili byt, bohužiaľ, nefungovalo by to, nie je naučený hospodáriť ani spoliehať sa na seba, navyše nemá príjem - nepracuje a v 54 rokoch aj keby chcel (čo isto nechce) by ho s jeho "praxou" sotva niekam vzali, je to skrátka váš celoživotný príživník, zdôrazňujem CELOŽIVOTNÝ - to znamená, že takto to s ním už dožijete a čo bude s ním keď vás nebude, nuž.. Pripomína mi môjho strýka (60r.), ktorý síce nebol jedináčik, ale ako najmladší z 3súrodencov zostal pri mamičke až do jej smrti, takisto fullservis, len s tým rozdielom, že pracuje a pracoval. Tiež mal len krátkodobé známosti, žije sám, ako-tak zvláda sa o seba postarať, no v dome i okolo mierny bordel a špina. To čo sa podarilo vám, je ozaj najhorší možný extrém, tu už niet pomoci, čo ste si zasiali to žnete. Škoda, že vám to nenapadlo riešiť oveľa skôr. Ja neviem, tak ho aspoň zapriahnite do domácich prác, či okolo domu, aby si tú vašu opateru zaslúžil a možno keď vy nebudete vládať a budete potrebovať pomoc, tak sa o vás na oplátku postará.