Dobrý deň vôbec som nevedela, kam zaradiť túto tému tak dúfam že správne. Som študentka ekonomiky, a posledný rok je to so mnou ťažké. Mám priateľa ktorého nadovšetko ľúbim, on jediný mi je oporou. Môžem prehlásiť že každý sa na mňa vykašlal a on jediný stále stojí pri mne. Sme spolu už cez 2 roky. Problém je v tom, že som na neho odporná. Každý môj blbý deň, blbú náladu, a každý konflikt ktorý som mala si vybíjam na ňom. Obaja žijeme ešte s rodičmi. Obaja študujeme. Ako som písala vyššie, moja rodina okrem toho že ma živí je voči mne úplne chladná (po emocionálnej stránke). Moja rodina trpí finančným nedostatkom, ktorý vyvoláva moja mama tým že peniaze rozhadzuje vo svoj prospech. On to má doma v pohode po každej stránke. Je jedináčik. A čo je najhoršie počas tohto vzťahu som pribrala takmer 30 kg. Nedarí sa mi nájsť prácu. On má 2 napriek tomu by tie peniaze nepotreboval ale má ich i tak, a to nehovoriac o skvelých štúdijných výsledkoch ktoré dosahuje. Ja mu to všetko prajem ale príde mi to nespravodlivé on na čo si ukáže to má kupujú mu to rodičia a on si svoje peniaze odkladá. Ja nemám ani na posraté nohavice. Toto všetko mu dávam za vinu, a správam sa k nemu hrozne niake rady ?
Všetko si "odsere"
tvoj priatel ma s tebou svatu trpezlivost. ale ze mega svatu.
elsa veď ja nehovorím, že je ok keď sa chlap rozíde so ženou, lebo pribrala (alebo aj naopak) - aj keď 30 kg za 2 roky je fakt veľmi veľa - len že je dosť takých, čo by to spravilo a že môže byť rada, že ten jej taký nie je, že mu na nej asi fakt záleží. ale určite nie je slepý - neexistuje, že by mu to ani trochu nevadilo alebo že by nebol rád, keby na sebe začala makať, športovať, lepšie sa stravovať atď.
nehovoriac o tom, že aj jej samej by to len a len prospelo, po fyzickej aj po psychickej stránke
a keď píšeš, že raz aj tak priberie či čo, tak je rozdiel, či človek priberie napr. po 3 deťoch a 20 rokoch manželstva, alebo či je reč o mladej babe, ktorá má práve teraz najviac času starať sa trochu o seba a o svoje zdravie.
a rozoberám to tu tak preto, že ja som tiež pribrala cca 20 kg za 2 roky a ďalšie 4 roky mi trvalo, kým som sa z toho vyhrabala a kým som pochopila, že takto to fakt nie je dobré... a teraz, keď som na sebe zamakala a dala tie kilá dole sa cítim neporovnateľne lepšie, aj vyzerám neporovnateľne lepšie :-) a nefučím ako mrož, keď len pobehnem na autobus. preto som k tomu chcela trochu namotivovať i sabinu
No inak ja mám tiež ten "problém", že mám úplne skvelých rodičov (nie som jedináčik) a môžem sa na nich obrátiť s hocičím a výjdu mi v ústrety. Hoci pravda je taká, že niekedy nemusím povedať ani čo chcem resp. väčšinou ani im nevravím kúpte mi to hento tamto.
Moji rodičia majú siedmy zmysel vedia dokonale, čo potrebujem a zabezpečia mi to väčšinou aj bez toho, že by som to povedal. Hlavnou podmienkou sú aj u mňa obstojné študijné výsledky bez toho by som nemal zrejme nič a ani sa nikdy tým netajili, že pokiaľ to bude v škole viac ako OK tak bude úplne všetko aj na to načo si nepomyslím v súčasnosti :D Teraz pred Vianocami tiež sme sa na tom smiali, že čo chcem ako darček tak povedal som. Mama presne toto som myslela, lebo tiež som si to všimla, žeby sa ti mohlo hodiť. Darček už je starostlivo vybratý vraj vyberala ho 3 dní a hneď ho objednala :D
Ku rade len toľko váž si partnera, pokiaľ ho ešte máš, lebo možno aj budeš ľutovať a to veľmi. Hlavne nechoď proti jeho rodičom a nemontuj sa do nich, že sú takí ako sú. Osobne nemal som veľa vzťahov také dlhšie viac ako 2 roky asi boli 2, ale obe z dotyčných báb to veľmi ľutovali po určitom období, že sme sa rozišli, ale nechcel som to už zlepiť. všetko to skončilo na jednej vecí a to že neustále išli proti mojim rodičom a snažili sa vyvíjať kadejaké podivné aktivity i mali sklony ku kadejakým manipuláciam. Niekedy som sa z toho chytal za hlavu a ťukal si po čele, čo dokázali vymyslieť dotyčné. Ja si s rodičmi však nechcem pokaziť vzťah, a ani nebudem im robiť žiadne primitívne aktivity proti ním, ktoré si isté babenky zmysleli :) Pretože moji rodičia stali pri mne vždy v dobrom aj zlom aj budú stáť naopak stojím aj ja za nimi vždy. Inak identické problémy má vo svojich partnerských vzťahoch ako ja aj moja sestra len tá je o dosť slabšia ako ja. No a nechá občas kývať so sebou a to poriadne, podstatné je však že si vždy uvedomí isté vecí aj keď sestre to trvá dlhšie.
dixit zasa kvôli 30 tim kilo sa rozísť to asi veľká láska nebude že raz aj tak priberie aj muž nehovorím že 30 kilo tak byť ňou sama sa snažím schudnúť aspoň tých 15 kilo keď jej to nevadí ani jemu ich vec,,,,čo sa týka tej závisti tak to áno skôr či neskôr sa s ňou on sám rozíde začne mu to vadiť liezť na nervy a on sám sa s ňou rozíde a že si on odkladá mimochodom jeho peniaze je tiež jeho vec tak nechápem čo sa do toho stará keď si zarobí svoje peniaze tiež si ich môže odkladať že mu potrebné veci do školy oblečenie a podobne kúpia rodičia je tiež ich vec v rodine takže tak nemôže mu vyčítať to čo sa jej netýka každý pochádza s inej rodiny žije v iných podmienkach a zasa jej mama čo robí zo svojimi peniazmi je tiež jej vec nie je povinná nič jej dávať poznám závistlivých ľudí a mám taký pocit že je ich čím ďalej tým viac .....
ty sa musíš úplne prepnúť, inak s tebou nevydrží ani tvoj tieň... veľa chlapov by sa s tebou rozišlo už len kvôli tým 30 kg, a teba ešte akože štve, že ti nepovie, že by si mala schudnúť? to by si chcela, aby ti hovoril, že si tučná, potom by si sa cítila lepšie, alebo by ťa to akože k niečomu motivovalo? určite ťa má rád, nechce ti ublížiť, ale nemysli si, že je slepý a že nevidí, ako vyzeráš aj ako sa správaš. aj jemu raz pretečie pohár trpezlivosti, ty sa musíš pozbierať, prestať myslieť ustavične na seba a z neho si robiť hromozvod, inak o neho prídeš úplne. partnerstvo by malo byť jednak o vzájomnom bezpodmienečnom prijatí, ale zároveň o tom, že sa obaja snažia byť pre toho druhého tým najlepším, akým vedia byť, dať mu zo seba to najlepšie... on je s tebou, napriek tomu, že si pribrala, napriek tomu, že si na ňom vybíjaš zlosť - to je od neho pekné, vidieť, že ťa má rád - ale ak máš aj ty rada jeho, je na na TEBE, aby si sa usilovala, aby sa to odrážalo na tvojom správaní, aby ťa neovládala závisť, aby si od neho nepožadovala nemožné, neobviňovať ho z tvojich vlastných problémov a áno, snažiť sa byť pre neho aj po tej fyzickej stránke atraktívna a zároveň zdravá a aktívna
maoam závisť ľudí nemá hraníc už z tej závisti aj kradnú nadávajú tým čo majú závisť plodí nenávisť len niekomu povedz čo máš ak to nemá a uvidíš čo bude už aj pôjdu po tebe ako to že ty máš a ja nemám odkiaľ to máš drzosť ľudí nemá hraníc závisť závisť a zasa závisť takí ľudia sa budú neustále pozerať na iných len nie na seba .....
jeden má to druhý tamto dostane od rodiny a ty nie závistlivo pozeráš druhým čo majú naozaj by si sa mala starať sama o seba a hlavne pamätaj nikto nie je povinný nič ti dávať dokonca ani vlastný rodičia ani nikto z rodiny pokiaľ si toto neuvedomíš tak sa stále budeš takto správať a myslieť si ako ti ľudia ubližujú,,možno ti v minulosti dávali a teraz nedostávaš na čo si zvyknutá možno nie,ale hlavne snaž sa sama nezáviď priateľovi možno ty budeš niekedy tá ktorá mu finančne pomôže ako sa povie raz sme dole raz sme hore nikto nevie v akej situácii sa ocitne čo sa týka že rodičia pre neho spravia prvé a posledné a pre teba tvoji nie tak jeho finančnú situáciu nemáš čo riešiť nezdá sa ti to drzé pchať nos tam kam nemáš pomáha ti aj jeho rodina lebo ťa majú radi inak by to nerobili teraz čo chceš robiť hádať sa s nimi aby mu nič nedali lebo ani tebe nič nikto nedá a bude to potom ok podľa tvojich predstáv?ak sa cítiš zle že ti niečo dávajú tak si od nich nič neber a vec bude vyriešená hľadaj si brigádu a možno aj rovnocenného partnera takého čo si tiež na všetko zarobí sám ako ty ak nie si spokojná že ťa má priateľ tak rád že pre teba robí to čo robí .....
Maom má pravdu. Ten postoj ľutovať sa a závidieť, porovnávať,to vyzerá ako rozmaznané dieťa...
Pripomenula mi kamarátku z USA, ktorej sa rodičia rozviedli keď mala cca 18 a ani jeden ju už nechcel doma, že je veľká a má sa už postarať sama o seba. Tak spala niekoľko mesiacov po kamarátoch na gauči a hľadala si prácu. Nemala totiž nič vyštudované... Tak robila ako čašníčka dosť dlho, bývala v malej izbe... Na štúdium ale mohla zabudnúť v tom čase.
A bola to veselá osoba, na rodičov sa nehnevala aj keď ju to mrzelo. Teraz je jej otec znova ženatý a jeho nová žena sa jej snaží pomáhať.
Ale proste aj Amerike je kopa mladých, čo by ti závideli, že si takto môžeš študovať a nemáš problém riešiť ubytovanie a stravu. A ani nehovorím o ľuďoch z rozvojových krajín, ktorí keby sa s tebou porovnávali, tak by asi nemohli pochopiť na čo sa to dievča vlastne sťažuje.
Neporovnávaj sa so všetkými čo sa podľa teba na tom majú lepšie. Tým si nepomáhaš, ale si to zhoršuješ.
Proste situácia je aká je. Čo môžeš zmeň a čo nie, prijmi.
P.S. ak beries HAK - vysad ju
este jeden tip: keby si zmenila svoj destruktivny postoj a vnimanie na konstruktivne, tak si vo vsetkych ohladoch zo svojho partnera vezmes priklad a motivaciu a inspiraciu
skvele studijne vysledky + ma 2 prace: najdi si pracu aj ty a bud v skole tiez skvela - makaj
je ovela pozitivnejsi a tolerantnejsi ako ty, hoci okrem VS este maka v dvoch pracach - obracia sa, ale ty vidis iba to, ze MA prachy a vdaka tomu, co robi + odkial pochadza sa ma LEPSIE ako ty - teba stve, ze si odklada prachy - uprimne, ZAVIST nic ine iba ZAVIST
napriek tvojmu spravaniu voci nemu ostava zatial pri tebe - keby sa k tebe tak spraval partner (otoc si to) - znasala by si ho este?
zmen zavist, ziarlivost, frustraciu - pretav tu destruktivnu energiu do konstruktivnej, co znamena zacni inak jest, zacni sa hybat, sportuj, makaj v skole, najdi si job a odkladaj si prachy AJ TY a hlavne - ospravedln sa svojmu priatelovi a prestan ho tyrat len preto, ze je schopnejsi ako ty