Dobrý deň vôbec som nevedela, kam zaradiť túto tému tak dúfam že správne. Som študentka ekonomiky, a posledný rok je to so mnou ťažké. Mám priateľa ktorého nadovšetko ľúbim, on jediný mi je oporou. Môžem prehlásiť že každý sa na mňa vykašlal a on jediný stále stojí pri mne. Sme spolu už cez 2 roky. Problém je v tom, že som na neho odporná. Každý môj blbý deň, blbú náladu, a každý konflikt ktorý som mala si vybíjam na ňom. Obaja žijeme ešte s rodičmi. Obaja študujeme. Ako som písala vyššie, moja rodina okrem toho že ma živí je voči mne úplne chladná (po emocionálnej stránke). Moja rodina trpí finančným nedostatkom, ktorý vyvoláva moja mama tým že peniaze rozhadzuje vo svoj prospech. On to má doma v pohode po každej stránke. Je jedináčik. A čo je najhoršie počas tohto vzťahu som pribrala takmer 30 kg. Nedarí sa mi nájsť prácu. On má 2 napriek tomu by tie peniaze nepotreboval ale má ich i tak, a to nehovoriac o skvelých štúdijných výsledkoch ktoré dosahuje. Ja mu to všetko prajem ale príde mi to nespravodlivé on na čo si ukáže to má kupujú mu to rodičia a on si svoje peniaze odkladá. Ja nemám ani na posraté nohavice. Toto všetko mu dávam za vinu, a správam sa k nemu hrozne niake rady ?
Všetko si "odsere"
Sabina asi preto sa na teba všetci vykašľali a teraz čo čakáš že priateľ bude dávať zo svojich peňazí ktoré si zarobí aj tebe aká nespravodlivosť nemáš takých štedrých rodičov možno aj majetnejších ako on to sú jeho rodičia a teba nemá čo zaujímať čo mu dajú že tebe tvoji rodičia nič nekúpia je zasa tvoja vec a tvojich rodičov,,, čo ti teraz vadí že priateľ je šikovnejší a podarilo sa mu nájsť 2 práce a tebe ani jedna že on má lepších rodičov ktorí m pomôžu zrejme vo všetkom a tebe tvoji rodičia nedajú vôbec nič alebo že má lepšie študijné výsledky čo dokazuje že je šikovnejší tak si hľadaj aj ty prácu aj 3 viac sa uč závisťou nič nevyriešiš
závisť, žiarlivosť, hej, ale hlavne sa ti nepáči prebrať zodpovednosť, teda tak nejak vnútorne uznať, že máš zodpovednosť za svoj život a nedávať tú zodpovednosť iným. Môže pomôcť si to tak poriadne uvedomiť a pripomínať si to často.
My ľudia máme tendenciu obviňovať iných - za naše reakcie, za našu situáciu, za to čo robíme, čo cítime, čo nemáme, čo sme nedosiahli... Možno si takto na chvíľu uľavíme, ale týmto postojom si kazíme život. A za ten postoj zrejme tiež chceme obviniť niekoho - spoločnosť, rodinu...
Treba sa učiť preberať zodpovednosť za svoj život a tiež skúšať prijať našu situáciu. Naďalej na veciach pracovať a snažiť sa, ale prijať, že toto je môj momentálny stav, za ktorý je možno niekto iný vinný, ale každopádne obviňovanie túto moju situáciu nevyrieši a ani jej nijako nepomôže.
A pri priateľovi mysli na to, ako pri tebe stojí, že znáša tvoje výstupy, že ťa neopúšťa... a uč sa ho ľúbiť, teda neporovnávať vás a dopriať mu dobro v hojnosti...
Zeby zavist?
