Neustále pocitujem nenávisť voči ľudom.Neviem presne definovať prečo to tak je, ale čím ďalej to trvá, tým to je neznešiteľnejšie. Niekedy mám obdobia, kedy je to v pohode a mám pocit, ako keby konečne som sa z toho dostala a dokážem s ludmi a celkovo v spoločnosti byť v pohode bez toho aby mi všetci liezli na nervy, ale potom sa zase ako keby niečo pokazí a príde to znova na mňa.Niekedy stačí len aby niekto povedal jedno slovo, hocijaké, a tak ma to dokáže vytočit že až. Čím dalej tým ma to menej prestáva baviť. Nebaví ma takýto život, cítim sa neustále prázdna, a ak už aj mám nejaký zmysel života alebo radosť tak to nikdy nevydrží dlho a hned sa to pokazí. Neviem ako dalej budem takto existovať ja sa aj snažím zmenit ale proste nejde to tak lahko.Kamarátky sú tiež také \\\"kamarátky\\\" že to až bolí, tvária sa ako svätice a za chrbtom ohovárajú a robia intrigy, takže absolútne nemám chuť už sa nimi nadväzovať kontakt. Snažím sa hladať nových ludí, no proste niesom absolútne spoločenský typ, takže je to o to tažšie. U psychologičky som bola, no terapia mi nijako nepomohla.
Nenávisť voči luďom
Ja mam skusenosti hlavne s ludmi, ktori ma osocovali, odsudzovali a ohovarali, lebo si mysleli, ze ma "poznaju".. A ked aj nepoznali, radi si vymysleli a podla ich chorych hlav sa potom aj chovali. To je spravanie, ktore je nevyslovne odporne a plodi najviac zla. Urazanie, vymyslanie si.
Mne ľudia povedia kadečo, ani neviem prečo. Len na základe toho usudzujem, že si veľmi neprajú a najmä sa ohovárajú. Najviac ich poteší nešťastie druhého. Je to dosť smutné.
Keby sa medzi sebou vedeli normálne baviť, tak bolo všetko oveľa lepšie a krajšie, ale to sa tak skoro nestane, lebo ohováranie je pre mnohých ako voľnočasová aktivita, aby si vykompenzovali svoje problémy a vyplnili voľný čas.
presne tak, nejde o nenávidenie, u mňa je to ľahostajnosť a ignorácia, čo ja viem spadne decko na schodoch je tam s matkou - nepribehnem a neriešim, ľudia sú mi ľahostajní
Myslia si, že som namyslený, nie nie som len nech si každý sám rieši svoje sračky
to suhlasim to je fakt, len u mňa to väčšinou prechádza do nezáujmu a ignoracie,
Skor naopak. Z nenavisti vznika zavist. Najskor je pocit krivdy, potom nenavist a nakoniec zavist.
nemyslím že by išlo o závisť...
nenavist v ludoch je podla mna zo zavisti. Ludia velmi zavidia a potom nevedia mat toho cloveka radi
Sklamalo ta v živote už veľa ludi ??
nenávisť? prečo v sebe podporujeme taký cit???
To si robí srandu ??