Dobry den .Pisem s celkom asi nezvyčajnou témou.Mám 17 rokov a spomínana baba tiež.Musim začať tým ,že asi rok dozadu som si všimla určité opakovanie,kopírovanie..mojej osobnosti a mojho vzhladu-Od tej baby.Chodíme do jednej školy ciže sa vidime často..poviem príklad,kúpila som si jeden sveter a ten istý konKretny som na druhý den videla na nej ..neprišlo mi to až take divne,ved sa jej mohol páčiť ..tak som sa jej v klude spýtala,či sa jej páčil ked si kúpila taký istý..jej odpoved bola tak akoby odbočujuca,arogantna a nervozna.brala som to aj tak v poho ..no týžden na to,už to boli tie očne tiene,ten istý rúž a začala sa vyjadrovať tak ako ja,číže podobne vyrazy a moje tipycke mimiky tváre.Už mi to pride trošku divne lebo danu osobu mam rada a aj jed sa to snažím brat s humoroom miestami to proste nejde. Tak sa pýtam ludia čo by to malo byť..?
Posadnuta kamaratkou?
Ahoj lenkalalala
Nas naplna svet. Tvoje myslienky, tvoje postoje, tvoje byvanie, tvoji kamarati, tvoja skola .. to je svet. Svet je nam len poskytnuty.
Svet co si si kupila nie je len tvoj. Je to sveter sveta. Mozem si ho kupit ja, on, ona, oni. Dokonca ten svet si mozno si ani nevyrobila dokonca tvoj sveter je produktom iného dievcata. A ty teraz nosis jej sveter :)
V kazdom pripade sa jedna o najvacsiu formu kominikacie a ucenia a to je pozorovanie. Nasledovanie.
Tvoja kamaratka vidi, aky mas pekny sveter - nasleduje ta. Tvoja kamaratka pocuje, ake lahodne vetne skladby pouzivas - nasleduje ta, pozoruje co robis ako to robis a opakuje to (ak mas moznost byt s detmi vnasaj zmenu medzi deti .. a uvidis ked zmenis 1 dieta, vsetky na to reaguju .. daj mu lizatko, daj mu po zadku .. uvidis ako vsetci bud pojdu za lizatkom alebo pojdu do ruhu aby ich nebili).
Ono sa to aj vola dakym slovom na "i" v oblasti vyvoja cloveka...v psychologii sa to vola napr. zrkadlenie. Ked druha osoba robi, reaguje, je podobna tebe .. je prejav jeho jednoty s tebou.
Tvoja tuzba po vedomosti, poznaniu, pochopenie preco sa ona opici po tebe a preco sa ja opicim po druhych .. poskytol som ti pochopenie, snad zuzitkujes :)
Pekny den lenkalalala :):) a lalala long a lalala long long li long long long :D
Mám trošku viac rokov a možno to bude nebude celkom k veci ale ja mať takúto možnosť a niekoho, kto by nasledoval moje správanie tak by som sa ho snažil naučiť láske, nezištnosti, dôvere, usiloval by som sa, aby ten človek vo mne videl len to najlepšie. Táto spoločnosť už prakticky zabudla na veľa hodnôt, ktoré ja považujem za tie ,,dobré,, a keďže už tie hodnoty neexistujú alebo sú potlačené, tak by som sa usiloval, aby som ich ukázal aspoň jedinej bytosti. A čo sa týka tvojho problému, teda aby som neodbočoval je tu plno takmer rovnakých tém, len treba hľadať.
Cisto teoreticka uvaha - mozo vo vasom okoli existuje chalan, ktoremu sa pacis a o ktorom ona velmi dobre vie, ze sa mu pacis, lebo jej to povedal, ale zaroven s paci aj on jej, tak sa ta snazi napodobnovat, aby dotycneho chalana zaujala. Alebo si vsimla, ze viaceri chalani, ktori sa jej pacia, po tebe idu a chce sa na teba podobat, aby isli aj po nej. Toto by mohol byt v takomto veku dovod, preco sa ta snazi napodobnovat. Je to ale z jej strany trosku chore, ja som take veci nikdy nerobila a neviem si to ani predstavit. No mam jednu milu spomienku na tento pubertalny vek. Zapacili sa mi raz na zaciatku septembra zimne topanky. Boli presne take, ake som si vo svojich predstavach vysnivala. Sportove, hodice sa k nohaviciam, k rifliam, s nizkou traktorovou podrazkou, ktora vyzerala, ze topanky sa velmi smykat nebudu a z kvalitnej koze, co vyzeralo, ze ak si ich kupim, nebude to len na jednu sezonu a cena bola na moje velke prekvapenie omnoho nizsia ako som ocakavala. Vsetky saty a topanky, ktore som dovtedy mala, boli kupene u ciganky na trhu, kedze v nasej rodine bola chudoba. No tieto topanky mi rodicia dovolili si kupit vzhladm na to, ze boli v akcii, inak som ale do normalncyh obchodov s oblecenim nesmla ani nakuknut, bola to len nahoda, ze som si ich vsimla vo vyklade :) Tak som si ich teda kupila v case, ked sa este nosili tricka s kratkymi rukavmi a natesena som ich odlozila do skrine, ze ich zacem nosit, ked napadne prvy sneh. Ako som kracala s krabicou v ruke, stretla som dve spoluziacky z velmi bohatych rodin, pytali sa, co to mam, tak som im topanky ukazala, povedla som, kde som ich kupila a za kolko bola som stastna, ze sa aspon raz v zivote nemusim hanbit povedat, kde som nieco moje nove na seba naozaj kupila, lebo na vsetky ostatne otazky som musela zahanbena povedat, ze u ciganky na trhu. Spoluziacky mi nove topanky pochvalili a ja som im aj povedala, ze ich zacnem nosti az trochu neskor, nakolko este neprisiel cas zimy a aj mi dali za pravdu, ze vsak ano, este je teplo. Asi o tyzden prisla celkom ina spoluziacka v takych istych topankach do skoly bez toho, aby vedela, ze aj ja mam doma take iste. Tak som jej povedala, ze mam doma take iste, len som ich este nezacala nosit. Dosvedcili jej to tie dve spoluziacky, ktore ma videli, ked som si ich kupovala a aj povedali, kedy som si ich kupila. Ona sa nahnevala, ze preco som ich teda nenosila. Lenze krava sprosta bola ona a nie ja, vsak nebudem predsa nosit topanky zimne, do snehu suce v case, ked sa nosia kratke rukavy, no nie? Ked som si o dva mesiace nato nove topanky obula, tak ona sa urazene na mna pozrela a neodpustila si priblblu poznamku: "Marika, nehnevaj sa, ale tie topanky si vyprosim. Dufam, ze ich uz nebudes nosit!" :D :D :D Samozrejme, ze som tu jej primitivnu a blbu poznamku ignorovala a topanky som nosila aj nadalej. Ja som chodila na karate, predsa sa nezlaknem nejakeho uboheho pokusu o sikanovanie od takej nablblej sliepky, dokonca o dve hlavy nizsej odo mna :D
