Som na svete zbytocna.... asi to ukoncim

odporucam precitat kazdemu!!!

vies kolko krat som si toto ja povedala?a kolko krat som to aj spravila?ale vzdy som to prezila...takze nie je vzdy sanca ze umries...pri najlepsom skoncis na psychiatrii a mozno skoncis v ustave pre dusevne a fyzicky chorych a tam by som ti neradila poznamvela ludi odtial a vacsina z nich je tyrana a nikto im nemoze pomoct lebo su nesvojpravni a povazovani za blaznov

to chces,

prinajhorsom si natrvalo poskodis zivotne funkcie a budu s tebou este vacsie starosti...co napriklad bdela koma?dialyza?dychaci pristroj?hmmm? nad tym si nepremyslala? potom by si co povedala?zabite ma? mne hrozila dialyza do konca zivota a vidis zazrakom som tu a studujem chystam sa do prace o par rokov a som velmi rada ze mi to posledne vtedy nevyslo a to bolo fakt silna toxicka davka co som do seba napchala takue bacha...rzp-ckari mi povedali ze len polovcna davka co som pozila ma zabije hned ma brali na aro isli hadam stovkou s hukackou a ani ma neumyli rovno na pristroje a otreli ma mokrou handrou co sa ma bali na chvilu odpojit vsetko za mna robili prstroje a par sekund potom co som si lahla som upadla do komy na dva dni...ked som sa prebrala myslela som ze nado mnou stali vsetci svati ze som to vobec prezila...a hadam nechces zazit nieco podobne...aro je drsne oddelenie to polozi aj silnu povahu ja som deno denne plakala kazdy pohyb ma bolel videla som zomriet dovch ludi jeden v kritickom stave isiel do ba vrtulnikom vies co to bolo pre mna na psychiku?uz len preto som sa rozhodla zit ...bola by som rada, keby si si zobrala ponaucenie oz mna

A co tak ked uz sedis nad tym internetom miesto nad rozmyslania nad tym ako z tadial odrbat rozmyslat nad tym ako prostrednicvom netu zarobit plno prachov a zarobit si na lepsi zivot? Ci rozmyslanie boli este viac?

tento kriplík to mohol vzdať tiež. Ale nevzdal to. www.youtube.com
Je ženatý, má dieťa a dokonca si zarába na seba.
Dievča, nevzdávaj to! Vieš koľko možností máš? Len všetky závisia od teba! Aj možnosť vziať si život tam je. Ale ešte predtým, než to spravíš, skúšala si sa už vyrovnať s chorobou ktorú máš, so stavom v akom si a nájsť veci, ktoré AJ NAPRIEK VŠETKÉMU ešte stále môžeš robiť, zažívať? Proste prijať fakty - mám bolesti, obmedzenia, môžem len ležať ALE môžem sa učiť jazyky, kresliť, písať knihu, robiť náramky... Viem, to všetko je ti asi ukradnuté, keď túžiš viesť normálny život. Ale ak budeš slintať po všetkom čo momentálne nemôžeš, strácaš mrte možností na využite toho, ČO robiť MôŽEŠ. Tu je ďalší krpiplík (pozor, neni to príjemný pohľad) www.youtube.com
ktorí pohne tak maximálne očami, ani rozprávať nemôže ale udivuje celý svet svojim brilantným mozgom, je uznávaný fyzik. "Každý nový deň, môže byť môj posledný. Vypestoval som si túžbu, využiť naplno každú minútu." S takýmto postojom sa nenarodil, proste si ho trénoval. Mal 21, keď mu doktori povedali, že jeho choroba ho zabije za 2-3 roky. Má 70 :) Doktorom netreba veriť všetko.
Takže kočka, mám pre teba program na najbližších 50 rokov. Bod jedna, nechaj sa inšpirovať a všímaj si ľúdí, ktorí svoje obmedzenia prijali. Nefňukali, nepindali na ne, nezatrpkli.. ďakovali za každý nový deň, dokonca boli aj šťastní. To milióny a milióny chodiacich ľudí NENI, lebo majú tak blbý postoj k životu, že vidia len to čo nemajú.
Bod dva: prijať svoj stav ako fakt - takto to je. Nehodnotiť to ako tragédiu, ako niečo zlé, naučiť sa vnímať svoj zdravotný stav ako neutrálny a prijať ho, zmieriť sa s ním. To ale neznamená, že nemôžeš túžiť po zlepšení a hľadať spôsoby, veci, liečbu, ktorá ti môže pomôcť. Dôležité je len nehodnotiť ho negatívne.
Bod tri až 1500:) napísať si čokoľvek čo ťa napadne, potráp svoju fantáziu, čokoľvek čo by si chcela spraviť, zažiť, naučiť sa..
Môj typ na bod štyri: založ si denník, do ktorého každý deň napíšeš aspoň desať vecí (môžeš kľudne i viac) za ktoré ďakuješ, ktoré ťa potešili, čo ťa zaujalo, nadchlo. Ak máš zlý deň, vezmi si papier a vypíš svoje pocity naň, všetko čo ťa trápi, bolí, nad čím zúriš.. pusti to zo seba von a papier potom roztrhaj, spáľ, zahoď. To ťažké, smutné púšťaj zo seba von. To pekné, hrejivé si drž v sebe, pripomínaj si to, zaoberaj sa tým, sústreď a zveľaďuj to. A taký fajn hrejivý postoj si potom aj v sebe vypestuješ.
Neni to sranda, byť v tvojej situácii. Ale neni to ani tragédia. Dokázali to iní, vyrovnať sa so stavom v akom boli, MôŽEŠ to dokázať aj ty. Skús to. Držím palce.
www.youtube.com

.smutna, je smutné, keď takto uvažuješ. Určite to nemáš jednoduché, si mladá a chcela by si svoje dni prežívať ako všetci tvoji vrstovníci. To áno, to chápem. Ale takto radikálne si povedať v 23 rokoch, že koniec? Že život už nemá zmysel? Veď ani netušíš, čo má život pre teba pripravené. Ukrátil ťa na fyzickej stránke, ale čo duchovná? Veď ty nie si len telo. Si duša, ktorá môže druhým pomáhať a byť povzbudením. Môžeš druhých obohacovať tým, aká si vnútri. Každý človek, aj ten s najväčším postihnutím je darom pre zdravých ľudí. Čo ty teraz môžeš vedieť, či budeš až do konca života izolovaná sama na posteli? Táto situácia sa môže zmeniť.

Ako vieš, že na druhom svete tvoje problémy skončia? Fyzické áno, ale čo keď nastúpia iné - bolestné výčitky svedomia z toho, čo si urobila a nemôžeš už vrátiť späť? Veríš, že keď zomrieš, stretneš sa s Bohom? Si na to pripravená?

Len tu s nami ešte zostaň a bojuj. Čo tak zistiť si niečo o tom, čo písal RNG?

lordoskolioza je tu preto, aby ti ukazala smer.
tiez mam skoliozu, a dost viditelnu.
aj ine problemy, ale som spokojnejsi a vyrovnanejsi ako plebs.. co ma lepsie fyzicke telo..
zobral som to ako vyzvu.. a dari sami, a bude sa mi darit este lepsie..
dostal som dar, dychat, bol ito casto to ano, ale necham sa ohriat slnecnymi lucmi a preboli to, alebo chladom, snehom, ladom, cimkolvek. hoci aj koernim (na dobrom mase, na obed), oslad, osol si zivot. daj si ciel, daj sa na pilates, alebo nieco, ver si, a svojej rodine a to das..
skapat by mali zlodeji-politici, nie ty. to jedine si pamataj.

Každý človek je na svete potrebný, nikto nie je zbytočný. Rodičia ťa ľúbia, nič neukončuj prosím ťa.Po každej búrke vyjde slnko, neboj sa, raz to bude dobré. Nikdy sa nevzdávaj a bojuj, o tom je život nie? :) Všetko sa na dobré obráti. Máš okolo seba ľudí, ktorí ťa majú radi, aspoň to je dôvod žiť :)

Pockaj pockaj kam by si sla?Ty este na tomto svete mas svoje miesto tak nerozmyslaj nad tym,ze by si nieco ukoncila.Ja mam problemy/choroby,ktore obmedzuju moj zivot az na tolko,ze vobec nezijem,len chodim do prace (z povinnosti aby som prezil nejako) a ostatok casu travim doma sam zavrety v izbe a takto to uz je par rokov.Ver mi prekonal som uz hadam aj 10 velmi silnych samovrazednych sklonov a stale som tu.Rodicov by to isto mrzelo a velmi by sa trapili keby si odisla.Myslim,ze s tvojou chorobou sa da nieco robit,len si skus o tom viac pozistovat.A hlavu hore!

Kazde pokrivenie chrbtice sa da napravit natahovanim/trakcia alebo inverziou. Tazsie pripady treba zacat s mensimi vahami a postupne stupnovat podla tolerancie tela.Najlepsia je trakcia pocas spanku, lebo to je dlhotrvajuca a da sa prevadzat relativne malym tahom.
Pomaha pri tom brat doplnky na kosti a klby.

Ahoj,
uplne suhlaism s Mka. Tiez mam deti a keby si bola to moje, ani na chvilu by som ta ako rodic neprestala milovat, keby aj co bolo. Tvojich rodicov by to polozilo totalne, to mi ver. Viem, ako nam so sestrou a mamou bolo, ked to nas oco nezvladol a ukoncil to a nebol pritom fyzicky chory. Nevies si to predstavit a jeho mama este zila. Hrozne, co len pomysliet. Ver mi, ze rodicia ta lubia. Aj moj syn byval ako malinky dost chory a myslis, ze som toho mala dost? Prave naopak, vedela som ze ma potrebuje a vlastne mi to teraz v dobrom vracia. Rodicia by ta isto nevymenili ani za cely svet. Ono materialne nie je vzdy vsetko (aj ked treba k zdraviu aj zivotu),ale ty ich urcite obohacujes a davas im nieco, co by nikde nanasli. Kazdy si vieme predstavit bolesti, ktorymi trpis aspon scasti. A ver mi, keby si drogovala ci robila zle veci, to by ich viac trapilo ako tvoja choroba. Oni ta lubia, o tom nepochybuj a tes sa s nimi. Skus kazdu bolest obetovat za niekoho, kto to potrebuje...tak ako sme kedysi ako deti jedavali "za mamicku, za otecka, za sestricku,.." Najdes snad zmysel, tak velmi ti drzim prsty!!! MK