Nebavi ma žiť...

Ty mas partnera? Frajera?

Tak partner s ktorym sa citis osamelo nestoji za nic, potrebujes niekoho, kto by si ta vazil. A nemyslim ziadneho sex partnera, ale tak ako pises, lasku. Ale tak zrejme to citis podobne ako ja, tak preco sa nesustredujes nato? Preco sa trochu nezoznamujes?

trallalla neviem čo je veru horšie...či byť bez lásky, bez partnera...alebo s partnerom, s ktorým sa cíti aj tak osamelo...:(

Bezduse, podla mna mam veelmi podobne pocity ako ty, aspon myslim. Len neviem ci tiez vies co chces. Ja to viem presne, no nedari sa mi, a preto mam rovnake stavi ako ty. To co chcem ja, je krasny vztah. Mat sa o koho opriet, mat niekoho, kto ta bude mat strasne rad, niekto kto ta potrebuje... Uz ak by ten niekto bol, hned by som mal obrovsku chut do zivota. Nato netreba vediet dva jazyky, dobre zarobit sa da aj bez nich.

ceresnaaa to nie, že nebude môj prípad, to už dávno je môj prípad :( ale podľa toho ako píšeš, asi si taký stav nezažila :(

Ja verím, bezduse, že to nebude Tvoj prípad. Budem Ti veľmi držať palce :).

mojnazor1 súhlasím s tebou, kto nezažil, nepochopí...darmo mi tu môže písať nejaký optimista či realista, ktorý je spokojný so svojim životom a nepozná tieto pocity...ja by som potrebovala radu od niekoho kto si tým prešiel a nejakým spôsobom sa z toho dostal, ale neviem veru či taký človek existuje...:( to sa ozaj mám s takýmto životom zmieriť??? :( a keď si pomyslím na smrť, naozaj by som na tomto svete najradšej nebola a potom sa rozplačem ako sa rúham a že chudiatka rodičia, že ani nevedia akú dcéru majú labilnú :( takže také niečo by som im nemohla predsa spraviť...a tak musím teda ďalej žiť...

bezduse, len to nikto nepochopi ako ti je ked to nezazil a ked to zazil tak zase nevie ako ti pomoct... je to fakt len o tom ze musis nejakym sposobom najst tu silu a energiu v sebe samej ale to je velmi tazke, mne sa to nepodarilo aj ked som si velakrat klamal ze ano... proste niektori ludia maju asi nejaku geneticku vadu alebo co kvoli comu im nefunguje psychika ako ma a neda sa nic robit, ja uz sa viacmenej len snazim zmierit s tym ze som urceny k zahube a asi to tak muselo byt

Hej dnesny svet na nas strasne tlaci, ale netreba sa vzdavat ;). Tiez mam obcas melancholicke pocity. Urcite chod psychlogovi aby si sa vyrozpravala, lieky by som nebrala. Skys najst nieco co ta bude bavit. Alebo zacni behat ked byde teplehsie, alebo plavat, alebo sa len tak prejst do prirody,pri tom si precistis hlavu. Mozno ak by si chcela viac ludi okolo seba dkus daky aerobic, joga alebo tak ;) ani nebudes vdiet ako a stretnes super ludi ;) oni si ta najdu ;).) Ked ux budes psychicky na tom lepsie tak co sa tyka profesneho zivota zacni s malymi krokmi, opras si jazyky ked yz si ich raz vedela, zvladnes to hravo sama, staci hodit do googlu a kopec vybornych stranok ;). daj si najskormale ciele a postupne pridavaj a uvifis aky budes dat dobry pocit potom zo seba. A nenechaj sa znechutit timi dokonalymi, nevedia vsetko, a to co vedua si tiez museli odridt s tiez ivh to vtedy ani nemuselo bavit. A nevzdavaj sa ;). Odstran to nefativne myslenie, nech he akokolvek silne. Zle ti uz bolo, teraz bude len lepsie ;))))). A

kukuricka no ja som antidepresiva bral aj som chodil ku psychologicke ale je to uplne k nicomu, tie lieky su cisty jed ktory ma dostal do este horsieho stavu nez v akom som bol po psychickej aj fyzickej stranke a chodenie ku psychologovi je uplna strata casu, absolutne nic vam neporadi to je len o tom ze jej tam mate hovorit svoje najosobnejsie veci a tam to konci, 1000x viac ziskam aj ked si precitam nejaku knihu. nema to vobec ziadny prinos a cela psychiatria a psychologia su uplne slepe cesty ktore nemaju ani najmensi sajn co sa v ludskej dusi deje a co potrebuje. som z toho velmi sklamany a ostava stara pravda ze jediny kto ti moze pomoct si ty sam, ostatne je strata casu a nadeje. aktualne tam uz nechodim a je mi tak lepsie resp. je mi aspon rovnako zle ako predtym a nie este horsie