Ja mam momentalne vztah na dialku uz 9 mesiacov ale ak to mam pocitat od nasho 1. kontaktu, tak je to teraz 10 mesiacov. Najskor sme si mesiac pisali a potom sa stretli.
Priatel je v Irsku, chodi sem cca raz za 3-4 mesiace na 2-3 tyzdne.
Poviem vam, je to velmi tazke niekedy. Snazime sa o co najcastejsi kontakt. Cez tyzden si piseme sms, sme na viberi, maily, cez vikend sa rozpravame na skype. Mame to skomplikovane aj tym, ze ja robim stale ranne a on iba poobedne.
Mame sa velmi radi... no uz nas kontakt nieje taky intenzivny ako na zaciatku vztahu. Uz si tak casto nepiseme a ani nevolame.
Robi mi zle, ked vidim v meste zalubene pary a ked mi kolegyne rozpravaju kde boli a co robili s partnermi cez vikend. Rada by som sla niekam s nim aj ja. No je daleko a musim cakat.
Je tam kvoli tomu, ze si nabral uvery este predtym, ako sme sa spoznali a teraz to musi splacat. Povedal, ze aby to rychlo splatil, mal by tam byt takych 7 rokov.
Na to som mu povedala, ze 7 rokov na neho cakat nebudem. Dala som mu 2 roky. Nezijem v stredoveku... nemam nudzu o chlapov. No on ma tak zaujal, ze dala som tomu vztahu sancu a zatial to zvladam.
Zhana si robotu tu na SR na dialku ale zatial sa mu nedari. Nieje jednoduche si zohnat pracu ked je clovek tu, nieto, ked je este tak daleko ako on a nemoze sa hocikedy zucastnit pohovorov... Navyse hocijaku pracu tu vziat nemoze, lebo ma istu financnu hranicu, aby mohol splacat...
Po tejto skusenosti viem uz isto, ze ziadny vztah na dialku uz nechcem.