Ani neviem ako začať ale už mi to lezie na nervy ako sa ku mne správa vlastná matka..žijem s matkou,otcom a sestrou, o mesiac budem mať 19 rokov a moja matka ma stále kontroluje.. keď idem niekde von, pýta sa s kým idem, do kedy budem atď stále mi hovorí aby som nepila, nefajčia, nedrogovala..dokonca nezaspí pokiaľ niesom doma a čaká ma až do rána. niekedy mi volá či som v poriadku, keď jej nedvihnem doma hysteričí, vyplakáva, myslí len na to najhoršie..vôbec mi neverí, vždy ma upodozrieva napríklad keď prídem domov a nemám dobrú náladu, myslí si hneď, že som brala drogy, začne sa ma vypytovať na dosť nepríjemné veci naopak keď prídem šťastná, vysmiatá, myslí si že som opitá..neviem už čo mám robiť nemáme spolu dobrý vzťah a to ma dosť trápi neviem sa s ňou normálne porozprávať vždy ma len poučuje, dáva príkazy.. niekedy ani neviem či k nej cítim hnev alebo skôr ľútosť..prosím poraďte mi, čo s tým mám robiť
Čo mám robiť s matkou?
Radka, no a čo, že máš 50 zmeškaných hovorov a 30 SMSiek. Proste jej nezodvihni a bodka. Tu neni o čom. Ona si zvykne, neboj sa. Alebo potom nefňukaj, že ťa kontroluje. Ty si tá čo jej poslušne dvihne telefón a odpovedá na otázky. Ozvi sa raz za týždeň, ak ti bude vyčítať, že jej nedvíhaš telefón, len slušne oznám, že sa teda ozveš raz za mesiac/polrok alebo vôbec, lebo ťa jej telefonáty obťažujú. Si pracovne zanepráznená, vo voľnom čase potrebuješ vypnúť, športuješ/čítaš/vykecávaš s kámoškou. Nevysvetľuj jej už nič, nehádaj sa s ňou, nediskutuj o tom ako často sa s ňou chceš baviť. Daj jej priestor raz za týždeň/mesiac a viac jej telefón nedvíhaj. Ak bude volať priateľovi, nech si zablokuje jej číslo (dočasne, kým si nezvykne). Nič ťažké na tom neni. Len si musíš stáť za svojim a neustupovať.
Vieš si predstaviť, ako to bude vyzerať ked budete mať dieťa? Ak si teraz neurčíš hranice, potom sa na betón zblázniš.
taki su proste rodicia. ako ja sa ani necudujem, kedze je doba taka, ako je
RadkaRadka problém je v jej vnútri , či už ona bola taká v tvojom veku a prebrala správanie tvojej babky alebo si ona sama nedôveruje a tak ani nedokáže dôverovať tebe a má o teba stále strach.
Čo ti na to povedať , matky sú už také , často sa o svoje deti boja a aj keď máš 26 stále si pre ňu to malé dievčatko ktoré vychovala ...
Prehovor si s ňou , povedz jej že čo robí ťa obmedzuje a pomôž jej vyriešiť ten problém v nej .. obe budete na koniec spokojné a šťastné.
Bude to niečo s minulosťou čo ona sama nemá vyriešené a spracované alebo len zlý prevzatý vzorec správania ktorý treba spracovať a dať jej najavo že je zlý a že sa to dá aj inak ... teraz ma tak napadlo , nemá nejaké koníčky , niečo čo by robila vo voľnom čase ? Keď dieťa odíde z domu do sveta tak rodičia často ostávajú úplne otupený že čo teraz ? Tam je často chyba že nevenujú sa sebe , nechajú všetky záľuby a koníčky bokom kým sa starajú o dieťa.
Toť jediné ma zatiaľ napadá , prajem hodne šťastia.
Ja mam 26...byvam uz 6 rokov s priateľom a mama ma vkuse kontroluje. Co mi teraz nato poviete? Aku výhovorku mate teraz? Vzdy som jej povedala pravdu... kde som s kym som.... dokonca aj ze som si vypila ked som spala u kamosky a nemala sa to ako dozvediet a to som nemala vtedy ani 18. Som na vyzsom pracovnom poste a hned ako som vysla skolu som zacala pracovať. A ked jej nezodvihnem mam 50 zmeskanych 30sms a dobre ze nejde na policiu. Mam uz k nej uplny odpor. Lubim ju velmi ale nenecha mi ziadny priestor a potom som k nej zla. Nikdy som nespravila nic koli comu by mi nemala verit. A napriek tomu ma nerešpektuje a ma hicaky. Biju sa vo mne pocity lutosti a hnevu.
Buď rada že nie si jej lahostajná. Veľa šťastia!
Presne tak, az neskor pochopis, ze ti nechce zle
Odpovede typu "zistis to ked budes mama ty" si drahe mamicky nechajte pre seba. Nie kazdemu cloveku je sudene ci dopriate byt matkou,rodicom. Ja mam 25 a tiez sa zastavim z prace na nakup a uz vola muzovi kde som. Jemu to tiez nie je prijemne. Tiez nerozumie preco ma stale kontroluje ked som dospela! Jeho mama nikdy nekontrolovala,nepytala sa. Tiez mojej neustale prizvukujem nech ma nedusi,ze potrebujem aj sukromie. Nechape to. Esteze staviame dom a cim skor to snad skonci. Kym som pod jej strechou berie ma ako male dievcatko. Ma uz svoj vek,zrejme to bude aj tym. Sestry maju vacsiu trpezlivost. Mna vytaca vsetko uz. Tiez sa neviem s nou normalne rozpravat. Spyta sa co nove, poviem ze nic, len ze sa mi vyhodil herpes,ze mam asi imunitu na nic a na druhy den sa uz pyta ako vyzera moj herpesik a obzera ma no dost! Potom bud v klude. Nedajboze jej nahodou poviem nieco inym tonom uz place. Uz neviem co robit.
Ked budete mat svoje deti tak to pochopite ako sa o vas rodic boji.
Ja mam tiez matku co ma neustale ko troluje a to mam 26 rokov som zamestnany a o chvilu odchadzam z domu velmj rada mi smirjje v sukromnych spravach a kontroluje kde skym idem. Pokial ma nejake indicie tak nema problem presediet nainternete cele hodiny a riesit s kym som. Kde idem alebo sa ma to vypytuje kym mi neprasknu nervy. Jedna vec je strach o dieta druha emocionalna zavislot. A to uz je vazny problem tak isto ma problem urobit kompromis. Zatial co ja ich robim furt. Uz sa tesim az si s priatelkou najdeme spolocne byvanie. Snad ma nebude mat chut kontrolovat aj tam.
Poviem to z mosta-do prosta:
Nepáči sa ti ako sa tvoja mama k tebe správa? Obmedzuje ťa? Kontroluje ťa? Lezie ti na nervy?
Odsťahuj sa a budeš mať súkromie. Lebo - jej dom - jej pravidlá.
Výhovorky, že odsťahovanie neprichádza do úvahy, a koľko stojí podnájom na Slovensku a bla bla bla hovoria za všetko. Neviem, ale to by sme potom všetci stále a navždy žili s mamičkami.
Pokiaľ si dosť veľká na to, aby si si žila vlastný život bez kontrolovania a obmedzovania mamou, tak to dokáž. Postav sa na vlastné nohy :) Ale evidentne asi nie ;) a kedže teda nie si taká veľká ako sa hráš, tak buď ticho a rada, že ťa nechá mama u seba stále bývať, pretože po 18tke už nemusí ;)
