Ani neviem ako začať ale už mi to lezie na nervy ako sa ku mne správa vlastná matka..žijem s matkou,otcom a sestrou, o mesiac budem mať 19 rokov a moja matka ma stále kontroluje.. keď idem niekde von, pýta sa s kým idem, do kedy budem atď stále mi hovorí aby som nepila, nefajčia, nedrogovala..dokonca nezaspí pokiaľ niesom doma a čaká ma až do rána. niekedy mi volá či som v poriadku, keď jej nedvihnem doma hysteričí, vyplakáva, myslí len na to najhoršie..vôbec mi neverí, vždy ma upodozrieva napríklad keď prídem domov a nemám dobrú náladu, myslí si hneď, že som brala drogy, začne sa ma vypytovať na dosť nepríjemné veci naopak keď prídem šťastná, vysmiatá, myslí si že som opitá..neviem už čo mám robiť nemáme spolu dobrý vzťah a to ma dosť trápi neviem sa s ňou normálne porozprávať vždy ma len poučuje, dáva príkazy.. niekedy ani neviem či k nej cítim hnev alebo skôr ľútosť..prosím poraďte mi, čo s tým mám robiť
Čo mám robiť s matkou?
Nataly, ako keby som samu seba videla, pred ehm mnohymi rokmi, nechapala som, co matka tak stresuje...
A teraz, som presne taka ista, ak nie este horsia, ako moja matka...:)
Ak chces pochopit matku, skus si na chvilocku predstavit, opacne garde, teda ty ako matka a tvoja 19 rocna dcera, co nedviha telefon, volako divne sa chova...:)
Tak skus matku pochopit a zacni von chodit s kamaratkou, kamaratom..ktoru(ktoreho) tvoja matka pozna, doveruje, a vies, ja ked viem, ze moje dieta je v noci vonku s niekym, co je v pohode, aj ja som v pohode, a ak su dvaja, nic sa hadam nestane...
a este ak mi moje dieta povie, neboj sa mami, aj ked nedviham, ja to nepocujem, lebo je hlasna hudba,alebo tak, ale ohlasim sa ti, minimalne do 12 smskou, neboj sa...
Myslim, ze to nie je az take namahave, co povies Nataly:)
Matky maju proste strach o svoje dcery, aj o svojich synov, s tym nist nenarobis, tak skus ten strach rozplasit a dodrzuj pravidla, na ktorych sa dohodnete
Ani nevieš aké máš šťastie... Ale to by si asi pochopila až keby si mala "matku" ako ja. Aspoň vieš že má o teba záujem a bojí sa o teba, ja také niečo nepoznám, a určite ti to neprajem niečo také zažiť. Moja "matka" je presný opak je jej jedno kde som, s kým a čo robím a mnoho dalšieho... O nejakom vzťahu sa ani nedá hovoriť dokonca ju ani menom nedokážem volať. A teraz si predstav že v práci stretávam skvelé a príkladné matky ktoré si naozaj zaslúžia úctu, tak si predstav aké to asi je... Bola by si radšej za niečo takéto?
Si priliz mlada,aby si ju chapala.
Mala by si si vazit,ze ta mama tak miluje a boji sa o teba.dnesna doba je hrozna.tu ani nejde o nedoveru,ale na mladych cihaju taketo pozitky na kazdom rohu.aj ja som matkou pubertiaka mam 32 a poviem ti mam co robit aby som ho ako tak udrzala na uzde.tiez je mudry, nic sa mu nepaci,najradsej ziadna kontrola,zrazu mame zle vztahy.a preco?lebo sa ho snazim chranit,aby si nezbabral zivot.to pochopis az sama budes matkou.matku si vaz.
Stalo sa pár vecí, ktoré ľutujem ale to bolo už dávno..nechcem aby mala stále o mňa strach keď nie som doma
Tak jasné ja to chápem ale podľa mňa je to už prehnané..aj keď si to porovnám s kamarátkami a ich matkami. No a to odsťahovanie nie je také ľahké..to zatiaľ nepripadá do úvahy
ze odstahuj sa mas 19 rokov? halooo, zijeme na slovensku, vies kolko stoji najomny byt, vies kolko sa tu zaraba? s tym ma problem vysokoskolsky vzdelany clovek, nie 19 rocne decko... rozmyslajte predtym, ako nieco napisete...
Bude sa k tebe takto správať celý život. Lebo to matky robia, ľúbia svoje deti a boja sa o nich aj keď už nie sú malé deti. Keď budeš matkou tak jej správanie pochopíš. Váž si, že ju máš, že ťa má kto čakať, má sa o teba kto báť. Ak ti jej správanie lezie na nervy, tak sa odsťahuj, máš predsa už 19 rokov.
Mozno nema pocit, ze sa na teba moze spolahnut. Preco?
