Končím

Idontgivea.., navštevuješ psychoterapie? Povedal si už psychológovi všetko, ale úplne všetko zlé, čo si prežil, ako si sa pri tom cítil a ako Ťa to poznačilo? Ak nie, nedoprial si si šancu správne to všetko spracovať, a preto Ťa to všetko kdesi vnútri bolí a cítiš sa na dne. Každá zlá skúsenosť a rana z minulosti v sebe nesie odkaz, ktorý si možno ani neuvedomuješ, ale podvedome mu veríš. Treba tieto odkazy odhaliť a preveriť, či sú pravdivé. Väčšinou pravdivé nie sú a preto sa ich treba zbaviť a nahradiť.

napiis mi... lennie21@azet.sk :)

take povolania su treningom na psychiku...zocelia človeka.

_meno..Kam ďalej? Kamkoľvek idem, bolesť ostáva vo mne.

sponka1..Práca záchranárov, či opatrovateľov? Vážne? Nie sú to náhodou povolania ťažké na psychiku? Keďže koľkokrát vidia a zažijú otrasné veci. Pochybujem, že toto by mohlo pomôcť...

Vevericka111..nie nemám sa s kým porozprávať. Z môjho okolia ma nikto nechápe.

annemary...tak pokiaľ chceš všetko brať negatívne, tak ano, máš pravdu, ale takýto prístup k dobrému nevedie...

jajaa- je vela liekov ktorími si mozes este poskodit, je to des.
Ja mám chuť zjest vsetkych naraz a hadam sa niečo udeje- mozno chvilkovy alebo uz konecne celkovy pokoj.
Na niektore veci- situacie sa neda pozerat z roznych stran, ale iba z jednej.

nebyť tých ,,úžasne škodlivých antidepresívnych a antipsychotických chemických liekov" už tu pravdepodobne nie som. takže na veci sa treba pozerať z viacerých strán, všetko má plus aj mínus...

Idontgivea, ja ti rozumiem. Cokolvek ti napisem ja alebo niekto iny je bezpredmetne, lebo to mas tazke a je to fakt. Ja len tolko, ze si myslim ze potrebujes kamosa/ kamosku a s niekym sa o tom porozpravat Kto je ti najblizsi?

Rozne protidepresne lieky nemusia ludom pomoct ale im mozu naopak poskodit a kedze su navykove, je peklo sa ich zbavit. Za takych okolnosti ani rozum ani usudok nemoze pracovat spravne, preto je lepsie sa dat hospitalizovat a zbavit zavislosti na liekoch co ti mozno len skodia.
Teda ked najdes miesto, kde sa ti nebudi snazit dat dalsie....
Primnoho ludi totiz dosial spachalo samovrazdy ako dosledok brania roznych liekov, co nakoniec najdes napisane aj na postrannych ucinkoch.

Kazdy len nejake keci.
Ja napriklad robim opatrovatelku a viem aky to je pocit pozerat sa na cloveka čo sa nemoze postavit, len nehybne leží.
Ale pozna niekto pocit ked sa ti tazko dycha pri pomysleni co bude zajtra?
Zivot je dar? Ako sa to vezme, pretoze nik sa tu nepytal, nechcel byt kde je...
Chces pomoc a nedostava sa ti.
Kto nezažil nevie, čo to je byť v mukach den co den, nadychnut sa v bolestiach.....
Pomozu ti iba ked si akutny stav a to je aky stav,hm? Uz ked budem napoly mrtva?
Skor či neskor zomrieme vsetci či dnes a či zajtra je uplne jedno.