Končím

www.youtube.com

Idontgivea,Martinit,keby som nepoznala tie stavy čo maš,nepisala by som.Keď som mala dvadsať veľakrat som sa pristihla že sa pozeram do blba a nemysli mi to.Na škole spominam-doma som sa učila a pristihla som sa že čitam učebnu latku už po desiaty krat a neviem čo som čitala,bolo mi do plaču.No a čo sa tyka citov,neskor somsi uvedomila že keď sa iny smeju na niečom ja len robim dojem že sa smejem,nepreživam to tak a je toho veľa.Lenže ty si nedočkavy,v živote je to tak raz si hore,raz dole. No nemaš to take zle pretože sa vieš otvoriť už len že to tu napišeš a ide to z teba von.Tak sa teš že maš spatnu vazbu na fore a možeš kľudne porozmyšľať nad sebou a životom všeobecne,kdežto mne trvalo dlho kym som sa našla....Idontgivea prajem ti čo najskor šikovnu chapavu priateľku...

Martinit aj zakladatel temy
A nie su tie pocity sposobene aj tym, ze potrebujes dovolenku? Vypnut na nejaky cas, ist k moru alebo tak? Zregenerovat sa, spomalit, porozmyslat o zivote, najst nove ciele a motivaciu, nacerpat silu. Alebo proste spoznat nieco nove, co ta nakopne, nove prostredie, vyskusat si nieco ine, zazitky. Podla mna by ti to pomohlo. Neda sa stale len chodit z roboty domov a naspat.
Lebo sa mi zda, ze to vidite ciernejsie nez to v skutocnosti je. Aj ked to nemozem vediet, samozrejme.

Sponka Ja nerobím prácu ktorá ma nebaví, vlastne teda robím, ale na to sa nesťažujem.
Ja hovorím o stave že aj keď robím hocičo aj to čo ma baví nie je z toho žiadna emócia.
Niektorý ktorý robia prácu ktorá ich nebaví tak tí aspoň prídu domov a zašportujú si, prejdu sa na motorke,alebo neviem čo proste robia to čo ich baví aspoň cez svoj volný čas.

Hovorím tu o nedosiahnutí cieľa lebo človek v tom nevidí zmysel ako som už povedal je to ako keby ste boli zamyslený a pozerali sa do steny.
Skúšal som aj napriek tomuto pocitu chodiť von robiť to čo ma baví, ale po 4 mesiacoch bez akejkoľvek emócie to nemá zmysel.
Dokonca aj keď počúvaš hudbu hocijaký druh nie je tam ten pocit.

Ano som ochotný robiť aj prácu ktorá ma nebaví, a nemám záujem sa tak cítiť vo všetkom

O tých ktorý nedosiahnu cieľ lebo nemajú peniaze mi rozprávať nemusíš zažil som časy kedy som v robote odpadával lebo som nemal peniaze na jedlo.

Martinit,koľko ľudi robi to čo ich nebavi lebo nemaju šancu sa zamestnať na taku pracu ako vyštudovali.Koľko ľudi maju cieľ a nikdy ho nedosiahnu,lebo napr.nemaju na to peniaze.Nevieš si predstaviť ake su to muky keď nemaš na liek ktory ťa vylieči.Nevieš si predstaviť ake su to muky keď vidiš pribuzneho ležať bezvladne na posteli a vieš že už sa nikdy nepostavi, pritom chce veľmi žiť a ty mu nevieš pomôcť...Idontgivea,ty nehadž do seba lieky,neviem kde robiš ale zamysli sa nad pracou zachranarov alebo opatrovateľov.....pripadne si ju vyskušaj.Šikana sa netyka len teba a nešťastne zamilovanych je na tom svete viac,takže zahoď negat.myšlienky aspoň sa o to pokus....

Ahoj Idontgivea..

Myslieť je funkcionalita mozgu, keď chceš vykonštruovať napríklad čo chceš robiť, vytvoríš si predstavu ktorú potom vykonávaš.

Mať rád je funkcionalita srdca, čo sa svet snaží vnímať a vidieť láskou.

Presne ako píšeš ty, činnosť (manifestácia rozmýšľania) je bezduchá, bez emócií, bez zmyslu..a je jedno aká činnosť, ako píšeš kľudne to môžu byť všetky činnosti čo počas dňa vykonávaš.

Ale ja mám pocit Idontgivea.., že si dosť múdry na to, aby si vedel, že životu dávaš zmysel ty. Môžeš ale nemusíš mu ho dať. Život môže byť umelý a presne takú životnú skúsenosť teraz prežívaš. Je na tebe, či sa ti páči takéto ovládanie seba.

Ja osobne ak ti môžem poradiť je, prijmi skúsenosť ktorá ti bola poskytnutá a choď ďalej.

Podobne ako dieťa keď sa popáli, prijme že sporák je horúci a dávať naň ruku by mu spôsobovalo bolesť len znovu a znovu. Nenadáva že svet je taký - prijalo že svet je taký.

Aha pardon skoro som zabudol : čím viac budeš používať mozog (myslieť) tým viac netrénuješ svoje srdce (lásku). Ak cítiš že veci ťa nebavia, nemajú zmysel - uč a zlepšuj sa v srdci.

Ešte raz, prosím ťa, trénuj správny orgán vo svojom tele.

P.S. Ak za den, týžden, mesiac budeš mať stále tento istý problém. Je to preto že si sa zacyklil v tvojich myšlienkach.

Ak by si si chcel popísať, kľudne napíš.

Prajem ti veeeľa zdravia, lásky a poruzmenia Idontgivea..

Mám 27, nechcem žiadnu homeopatiu, ani nič podobné. Myslíš, že mi pomôžu nejaké placebo lieky, keď mi nepomáhajú antidepresíva?

Daniuska, stále sa niekto oháňa tým, že "život je dar". Kto to povedal? Prečo by som ho mal brať ako dar? Povedz mi úprimne, či je tvoj život taký super, že ho berieš ako dar.
Píšeš, že si užívaš okamih. Ale čo ak ten okamih, ten dnešok je neznesiteľný. A zajtra ťa čaká to isté...

Martinit presne si to vystihol..

Mne sa osvedcilo zit naozaj tak, ze nad sebou a svojou existenciou neuvazujem, viem, ze zivot je tazky, ze situacie vyskytujuce sa v nom su na psychiku strasne zatazujuce, ale viem, ze to ine nemoze byt, ze to tak ma kazdy a dokonca to ludia maju ovela horsie. Preto sa snazim nemysliet. Nemysliet na nic, zit zivot fakt zo dna na den, mam hypoteku na 10 rokov a neviem, ci ju budem vladat splacat, ale keby som sa kazdy den tou myslienkou moril, asi scvoknem, a bola som taka, ked som bola mladsia, dokazala som na seba sebadestrukce posobit a deptat sa svojimi uvahami, kym so neprisla nato, ze proste to nema cenu, lebo aj tak bude ako ma byt. dnes uz si uzivam okamih a zijem pre dnes, nie pre zajtra. Ty si ani nevies predstavit, ake zmeny mozu v tvojom zivote prist zo dna na den necakane. dnes nemas lasku, zajtra stretnes uzasnu zenu, aj ked teraz hovoris, ze blud, ale je to tak a to ti mozem uplne vazne povedat. Zajtra je nieco, co si ani nevies predstavit...

MS: toto su ciste uvahy veriacich krestanov, ale nie je nikde dokazane, ze Krestanstvo je ta prava viera. Keby bol moslim, zid, vyznaval kadeco, tak by to bolo zas o inom...nikto nebol na druhom brehu a nikto to, co je tam naisto nevie, preto je trapne strasit tu nebom a peklom.Mozno uz nie je vobec nic..zanechas tu geneticku stopu v podobe DNA, ak si mal to stastie, ze si sa rozmnozil a to je vsetko, tvoje dalsie pokolenia ziju tu a nosia tvoje geny, v ktorych je kus tvojho zivota a tak vlastne zijes vecne...

annemary, ľahké to nemáš, ale podobne sa trápi veľa ľudí, ale raz to musí byť lepšie. viem napr.o jednej babe, ktorá bola 3x do roka na liečení a ďalších 5 rokov žiadnu dekompenzáciu nemala, čo sama hodnotí za perfektné. :) láskavo sa prestaň ľutovať, si rovnako hodnotná ako každý jeden človek. asi nemáš podporu okolo seba, nebyť dobrého rodinného zázemia, uvedomujem si, že by to bolo pre mňa ešte oveľa ťažšie. tiež nájsť vhodnú kombináciu liekov pre stabilizáciu stavu môže byť dlhý proces.. ale treba skúšať, život nie je prechádzka ružovou záhradou, ale pre tie šťastné chvíle sa oplatí bojovať.