Neznášam tento svet

Príspevok v téme: Neznášam tento svet
Nerpet

Vopred sa ospravedlňujem za sťažovanie, ale človek to občas musí zo seba vypustiť, nedá sa to dusiť vnútri donekonečna.

Neznášam tento svet. Môj život. To, ako vyzerám resp. to, na koho sa podobám. Každý deň sa snažím vyzerať najlepšie ako viem (aj tak je to to jediné, na čom ľudom záleží), ale aj tak to nepomáha, nedokážem sa priblížiť ani k priemeru toho, čo sa dnes považuje za krásne.

Všetci mi prídu falošní a že ma vôbec nemajú radi. Každý sa v mojom živote, aj tí najbližší, chovajú úplne sebecky, každý z nich sa považuje za stred vesmíru. Proste každému záleží len na sebe. Občas hrajú, že ma majú radi, ale to len ked niečo potrebujú. Mám pocit, že ma veľa ľudí zneužíva, ale to už nechávam na karmu, i ked neviem kedy ich "chytí", lebo pri mne ešte nikdy nemeškala.

Šikanujú ma už roky, bolo to doma a je to aj v škole a ja som stále nenašla spôsob, ako sa ubrániť. Nepomohla ani ignorácia, ani "údery" späť.

Tým som sa stala extrémne tichý, plachý a precitlivený typ človeka, i ked sa snažím byť medzi ľudmi aspoň trocha spoločenskejšia. Mám pocit, že pre takých ľudí ako ja nie je na svete miesto. Každý má rád a páčia sa mu len takí silne spoločenskí jedinci, čo sa vedia brániť.

Ja taká nie som, stále sa snažím držať v úzadí, byť nespozorovaná - kedykoľvek a kdekoľvek. Mám pocit, že čím viac bolesti človek zažíva, tým viac chce byť sám, izolovaný od ľudí. Mám pocit, že mi nik nerozumie a nie, nie je to len pocit. Je to tak.

A nie, nie som nejaká odutá emáčka. Každý ma pozná ako vždy usmievavú, tichú a trochu stresmanku. Usmievam sa aj na blbostiach, aj urážkach, lebo ked nie, mám zlý pocit, že to zbadajú na mne, ako sa naozaj cítim.

Už od 9. roč. na ZŠ túžim zomrieť - som maturantka, učím sa na jednotky, aspoň tým si robím nejaké to sebavedomie, ale cítim sa aj tak strašne. Neviem, čo so mnou ale bude, ked ešte stále neviem kam na VŠ a mám veľmi úzky výber nakoľko mi nejde matika a logika.

Takmer každý deň samovražedné myšlienky. Prečo nie je možné z tohto hnusného sveta odísť bez posmrtných následkov? Prečo niektorí dostali všetko a iní nič? Prečo som musela byť vytrhnutá z mojej sladkej neexistencie a dostala trest - väzenie v tomto tele resp. tomto svete?

Yogsothot

Chápem ťa. Mám 16 a nič pre mňa nemá zmysel. Neviem či to je len puberta, ale na všetkom vidím niečo zlé. Vadia mi filmy, hudba, knihy, z duše nenávidím vianoce, pretože je to rodinný sviatok a naša rodina nie je po hromade. V škole som býval tiež dobrý, čo dobrý šiel som s vyznamenaním, ale tento rok na všetko serem. Och bože jak ja školu neznášam, tiež som bol za obyčajného nerda. Priznám sa, že najradšej by som zobral zbraň a vystrielal celé toto smradlavé mesto. A nakoniec by som obrátil zbraň na seba. Škoda, že toto nie je Amerika inak by som to už dávno spravil. A priznám sa neskutočne by ma to vzrušilo.

SomRiesenie

Ahoj... Viem presne ako to myslis. Viem ake to je aj ja som taký býval. Ja som sa z toho dostal, ak chces vedieť ako, jak sa začať správať, kde je pravda, tak mi napís na 14725@pobox.sk
Cakám...

bolraz

Ahoj, ja niečo podobné prežívam tiež, som mladý 23 r chalan a nenávidím túto životnú neférovosť. ak chceš ozvi sa : jozo.persky@centrum.sk , môžme sa porozprávať :)

LMarika

Nerpet - velmi mi pripominas byvalu spoluziacku zo strednej, ktora bola tiez placha, na vsetkom sa usmievala, aj na blbostiach a urazkach a nemohla som si odpustit pocit, ze bola mozno niekedy v minulosti aj sikanovana, ale nikdy som sa jej na to priamo nespytala. Bola najlepsia v triede, vsestranne nadana, mala fotograficku pamat, IQ ako genius, nebol taky rok, co by z matematickej, ci jazykovej olympiady (celostatne kolo) nedoniesla umiestnenie do tretieho miesta, proste talent, aky sa len tak nevidi. Ludia ju nemali radi, boli falosni, usmevmi a lichotkami sa jej prihovarali, len ked od nej nieco chceli, napriklad aby im nieco vysvetlila ohladom matiky, vypocitala domacu ulohu, pomohla s agnlictinou, s fyzikou, s cimkolvek..., no inokedy kaslali na nu. Pomahala, ako len mohla, pisala im domace ulohy, nasepkavala pri pisomkach niekedy aj za cenu toho, ze svoje takmer nestihla napisat. Nevedela odmietnut pomoct im, nevedela povedat nie. Nemala v sebe ani stipku asertivity, cim neublizila nikomu, len sama sebe. Bolo mi z nich na grc, aki su falosni a za chrbtom na nu kydali, kde len mohli. Nevazili si ju napriek mimoriadnym schopnostiam a uzasnej skromnosti, ktoru mala. V triede sa kamaratila iba so mnou, lebo dokazala vycitit, kto ju ma naozaj rad a kto je falosny. Dnes ma VS-vzdelanie, robi aj tomu zodpovedajucu pracu a dodnes nema mobil. Ani sa necudujem, ze ho nechce, nechce byt ludmi obtazovana, otravovana, oberana o cas niekym, kto v skutocnosti nestoji o jej spolocnost a o komnunikaciu s nou, netesi sa na nu, ale ju chce len vyuzit, ozve sa, len ked nieco potrebuje. Uchylila sa ku knihe - najlepsiemu priatelovi, ktory ju obdari novymi, uzitocnymi informaciami a ktory ju nikdy nezradi. Falosni ludia sa pozeraju navzajom na seba, potom na teba a hadzu posmesne uskrny. Ich neverbalna komunikacia je silny zradca, ktory bojuje proti nim samym bez toho, ze by si to uvedomili. Clovek by musel byt slepy, aby to nevycitil. Samozrejme, ze to citis aj ty. Ale zlych ludi nezmenis na dobrych. Tych, ktori si ta nevazia, nepretvoris na takych, ktori si ta vazia. Tych, ktori ta nemaju radi, nepretvoris na takych, ktori ta budu mat radi. Tych, ktori nestoja o tvoju spolocnost a ozvu sa, len ked nieco potrebuju, nepretvoris na takych, ktori o tvoju spolocnost a o komunikaciu s tebou stoja bez toho, aby mali vedlajsi zamer nejako ta vyuzit. Taky je dnesny svet. Taka je realita. A kto raz sikanuje, ten neprestane sikanovat nikdy a nikde. Kto sikanoval ako dieta, bude sikanovat aj ako dospely, alebo minimalne ublizovat intrigami, ohovarackami, klamstvami. Nikto sa nedokaze zmenit, naozaj nikto. Ani ty. Ale mozes si vybrat, s kym sa budes stretavat a koho zo svojho zivota vymazes. Mozes sa rozhodnut, komu svoje telefonne cislo das a komu ho nedas. A ked za tebou pride clovek a o nieco ta poprosi, mozes si vybrat, ci mu jeho zelanie splnis, alebo nie. Dobri ludia, ktori vedia byt skutocnymi, dobrymi priatelmi a spriaznenymi dusami, sice este nevymreli, ale je ich coraz menej a menej y najst aspon jedneho takeho bude coraz tazsie a tazsie. Snad raz budes mat to stastie, ze spoznas aj zopar takych. Keby som verila na reinkarnaciu, myslela by som si, ze sa prevtelili do knih a do psikov - domacich milacikov :)

Somnikto

Vazne chces pocut odpoved na tie otazky? Ja si myslim ze ju uz davno poznas, lebo ziadna nie je. Si taka, aka si, to sa moze, ale aj nemusi casom zmenit, zalezi hlavne na tebe. Mozno, ked si raz najdes niekoho blizkeho, kto ti porozumie a dokaze sa stotoznit s tvojim chapanim sveta, to nebudes tak riesit inak a budes sa sustredit na ine veci.

world

Napisala si to vyborne mam uplne tie iste pocity ako ty ibaze ja uz som starsi cely zivot som utlacany terorizovany nenavidim tento zivot a hlavne nechapem preco som sa narodil ked som o zivot vobec nestal len prosim ta vysvetli ako si to myslela z timy posmrtnymi nasledkami to mislis ze existuje nejake peklo alebo co a odpust mi moj pravopis ja som uz na zakladke trpel takimidepresiami ze som sa nebol schopny poriadne ucit.

_meno

Ahoj Nerpet

Názory a predstavy druhých ľudí sú chodia skrze teba. Napr. ako píšeš niekto ťa udrie, urazí, vysmeje .. Ide to skrze teba. Jedným uchom dnu, druhým von.

V tebe zostáva skúsenosť, častokrát najmä pocit.

A o svoje myšlienky a skúsenosti sa opieraš - "dneska večer by som sa išiel prejsť" - selektívnosť mysle "večer sa dejú vraždy, samého ťa prepadnú a zabijú". Nie je to budúcnosť o ktorú sa opieraš, je to minulosť ....

Rovnako to funguje opačne "dneska sa idem veľa učiť", mysel povyberá čo do nej bolo vložené "učenie mám rád, cítim potom viac pochopenia a prináša mi veľký úžitok".

Boh ťa nezabije, o to som ho už prosil X krát, prosto s Bohom nepohneš :D :D Lebo človek má častokrát nad sebou mrak a Boh je ako slnko. Nezabije ťa len zato, že máš nad sebou mrak a preto necítiš slnko - pomôže ti ho odfúknuť.

Rovnako sa zamysli napríklad nad týmto : tráva, slnko, príroda, ľudia, zvieratá .. usmievavý pohľad okoloidúceho. Keď ti dačo nejde a druhí ti pomôžu ............. všetky tieto veci sú súčasťou tohto sveta. Je to celý svet ktorí nenávidíš? Samozrejme že nie, sú to "časti" sveta ktoré nenávidíš.

Zväčša sú to umelo vytvorené časti - človek robí zle prírode, človek robí zle človeku .. Nie je to vôbec prirodzené.

Takže svet je vlastne miesto nekonečných krás, akurát pár hlúpostí sme umelo povytvárali.

Ale čo píšeš ty je že si splynula so sebou. Myslíš si, že vie kto si. Myslíš si, že vieš čo je dobré/zlé. Myslíš si, že svet je taký / onaký. Myslíš si, že nie je východiska. Myslíš si, že svet ti v budúcnosti prinesie zlobu.

"Myslíš si, že myslieť je správne" :)

V skutočnosti to nie je tvoja myšlienka....veď ako by si sama mohla prísť na to že ty si "Nekonečná a jediná pravda" :D :D :D :D :D :D

Neprišla si na to sama, len okolie si to myslí. Počula si myslieť mamku že myslieť je správne. Ty si prevzala od nej tú myšlienku a teraz ju považuješ za svoju.

Napríklad pre mňa je tvoj mozog rovnako ako ten môj len obyčajný orgán zapisovania informácií a práce s nimi.

Rovnako aj ruka. Keď chcem preniesť nejaký predmet, použijem ruku aby som ho preniesol. Nepoužívam ruku keď môže byť uvoľnená.

Rovnako aj mozog : keď chcem myslieť, myslím. Inak mozog nechávam uvoľnený, odpočinutý nech je spokojný aj on :)

Si duša, na ceste životom sa učíš ako žiť (aj so svojím telom :). Ono v podstate tým že si abstraktná forma umožňuje sa odosobniť od tela.
Inak by to bola divočina - napadne ťa zabiť suseda a celé telo ti vrie adrenalínom čo myseľ dala vytvárať. v podstate manipulácia využíva celý fyzický svet ...... podobné ako sa deje aj tebe .... sama si zmanipulovaná tak, že čím viac a opieraš o svoj mozog, tým viac ťa manipuluje.

Ty si myslíš že si telo. Telo sa pýta tela čo treba telu. Telo ovláda telo.

Všimla si si, telo tvoju dušu vyradilo z kolobehu :). Nejde už viac o to, čo treba tebe ako duši.

Ak si chceš o tom viac popísať kľudne napíš na ateven@pokec.sk

Prajem pekný večer a veľa pochopenia Nerpet.

kiwi

Nerpet, uplne ti rozumiem cítim sa často podobne. Neviem asi je najlepsie na vsetko proste rezignovat, prezivat a prilis sa nad tým nezamyslat. Aj keď neviem ci sa to dá lebo clovek chce stále dufat ze zivot dostne nejaky zmysel ze svet bude krajsi, cistejsi, laskavejsi, lenze neviem neviem ci je to mozne pretoze pre ludi je mozno aj prirodzene byť aj zlymi a bezohladnymi.