ahojte, chcela by so sa zdôveriť s mojou momentálnou situáciou, keďže už som na pokraji psychických síl. momentálne som v zahraničí (VB) a hľadám si prácu. bola som vo veľkom strese zo školy, hľadania ubytovania, práce atď. naviac k tomu sa priplietli kamarátske a vzťahové problémy.
pred niečo vyše mesiacom som začala chodiť s terajším priateľom. už predtým sme si veľa písali a rozprávali, avšak vtedy som bola v začiatkoch vzťahu a čo je najhoršie, začínala som vzťah s jeho najlepším kamarátom. Ale toto nevydržalo dlho pretože aj keď to bolo veľmi krátko jeho správanie ku mne sa mi vôbec nepáčilo a tak som mu povedala, že z toho nič nebude, on aj napriek tomu stále bojoval a chcel a priznal sa že je do mňa zaľúbený. Po tomto tzv. rozchode sme sa s terajším často stretávali, pomáhal mi s osobnými problémami, veľmi sme sa zblížili a dali dokopy.
Všeti traja sme predtým boli dobrí kamaráti a máme aj ďalších spoločných kamarátov. Ale keď sme sa s terajším priznali, že čo medzi nami je, všetci sa obrátili proti nám a ukončili s nami kontakt lebo sa nechcú baviť a podporovať niekoho kto dokáže takto zradiť najlepšieho kamaráta. Moja najlepšia kamarátka tu ma obvinila z mnohých vecí a vôbec sa so mnou nerozpráva, keď ma stretne tak sa na mňa ani nepozrie. takže môj terajší priateľ je jediná osoba, ktorá sa so mnou v tomto meste rozpráva. veľkým problémom však je, že priateľ odchádza domov a ja tu pravdepodobne ostávam. mám ho veľmi rada avšak nie sme spolu dostatočne dlho, aby sme robili kompromisy kvôli vzťahu. ak sa budem musieť vrátiť domov, tak bývame asi tri hodiny cesty od seba. on si chce z domu hľadať prácu tu a vrátiť sa.
a ja neviem, čo ďalej. je ťažké žiť v meste, kde by som bola úplne sama bez jedinej osoby, na ktorú by som sa mohla spoľahnúť. napriek tomu, že nechcem, už som rozmýšľala aj nad návratom na SR.
už som ozaj na pokraji síl, v poslednej dobe iba plačem, viem, že keď o týždeň odíde nemám sa s kým rozprávať. navyše neviem, čo sa stane s naším vzťahom. môj celkový stres, trápenie a smútok už trvá vyše dvoch mesiacov. posledné dva týždne už len sedím na izbe a nič ma nebaví, nemôžem ani spávať.
zostala som sama
je to ťažké byť niekde sám, verím ti. Ale plakať nad situáciou to nevyrieši.
Za priateľa rozhodnúť nemôžeš, takže to nechaj na ňom a ty si nad tým netráp hlavičku.
Skús si nájsť nových priateľov. Ja som v zahraničí na to využila internet, keďže som chcela slovensky alebo česky hovoriacu kamarátku. Kus domova :)
Na FB aj celkovo na nete sú komunity Slovákov v zahraničí tak tam daj o sebe vedieť alebo rovno pozri či niekto nie je v tvojom meste...
Nové začiatky tiež veľmi nemusím, a je to pre mňa tiež vždy trápenie. Ale život je aj o tom, ono to pohýna vpred. Veľmi ťa táto situácia môže posilniť, naberieš väčšiu sebadôveru, nezávislosť...
Neboj, prekušeš sa cez to a možno to nebude ani tak dlho trvať :)
ešte teraz je to zvládnuteľné, kým je on tu, ale veľmi sa bojím toho, čo sa bude diať so mnou, keď odíde. ostanem úplne sama.
nemôžem povedať, že som zaľúbená, na to sme spolu krátko a veľa vecí nám to sťažovalo. ale mám ho veľmi rada. je veľmi milý a dobrý ku mne, rozumiem si s ním, rada s ním trávim čas.
klobúk dolu, že to zvládaš aspoň tak ako to doteraz zvládaš, ja by som už bola úplne KO. A čo ty cítiš k súčasnému priateľovi, máš to v sebe ujasnené?
