Konečne som sa odhodlala a môžem napísať aj svoj príbeh. Lenže ja ani neviem kde mám začať, neviem kde prvý krát ma napadla myšlienka že z jedla sa priberá, že chcem byť chudá, bulimička, anorektička, že jedlo je zlé, ale chutí mi, že musím chudnúť, že chcem byť krásna modelka so štíhlimi nohami ako tie, ktoré sa prechádzaju po mooole na fashion tv, že sa chcem každému páčiť, žee chcem asi aby zomna bola kostraa...a nakoniec aby som dopadla ako jednaaa veľká bulimička s psychiskými problémami! ... Neviem fakt neviem, kedy som prestala jesť normálne. Ked si spomeniem ako som jedávala predtým bez toho aby som vedela čo je to kalória, čo sú to sacharidy, bielkoviny v potrave, rýchle sacharidy, čo je to spaľovanie tukov, kardio cvičenie. Možem povedať že práve vtedy som mala pekný život! Pretože teraz taký nemám, a nikdy by som nepovedala že takého veci mi zničia život ! Hej, silné slovo ale je to tak! Začalo to \\\\\\\\\\\\\\\"dietou\\\\\\\\\\\\\\\" pri mojich 54 kilogramoch a pri 167 centimetroch. Povedzme si tučná som nebola! Dieta bola o tom že si začnem počítať kalorie, a začnem cvičiť, schudla som na 50 ! ... nestačilo...tak som prestala jesť všetko okrem zeleniny a bielkovín, schudla som na 48, nestačilo ...začala som jesť čisté bielkoviny..kým som nemala 45,5 ... Potom ale prišiel zlom a ja som zistila žeee všetko to čo som nejedla jesť môžem, samozrejme ak to zo seba dostanem von ! ... tak som začala jesť a zvracať, aa pribrala som na 48... už nevládzem nechcem ....chcem byť normálne nechcem aby ma ovládal vlčí hlad, nechcem vstávať s myšlienkou edy čo zjem a kedy kde a čo vyzvraviam, chcem byť normálna ako predtým, hoc si už poveim zjem to ale von to nepôjde, potom začnem jesť všetko za radom a idem do sprchy či do umývadla či do záchoda :( ... bolí ma krk, hlava, rozum, žalúdok, oči, zuby.... bolí ma všetko ..hlavne moja duša ! že klamem všetkých ...Som na všetkých nahnevaná že prečo nato ešte neprišli ...?! prečo sa mi nesnažia pomôcť :( prečooo si to neevšimli a nedali mi jednu veľkú facku a prečo práve ja ? Závidím všetkým ktorý nemaju poruchy príjímu potravy ! blbé komentáre mi nepomôžu, ale aspoň to je von... Dakujem
už nevládzem byť bulimičkou :(
Ahoj,
to mi je luto :( no my ti tu tazko pomozeme, nemas nejaku sestru ktorej by si sa zdoverila?
Ahoj,
akoby som citala o sebe :) Presne ked som zacala zaujimat o jedlo, vsetok jeho obsah-tuky, bielkoviny , sacharidy..kardio trening, posilnovaci trening... atd. Vtedy som prestala jest ako clovek.Kazde jedno susto bolo premyslene.. Jedlo bolo ako nutne zlo.Lenze vsetko co si odopierame nas raz dozenie.Prave preto tie extremy, raz bulimia, potom anorexia. Nic medzitým. Viem, ze som to na seba skusala roznymi sposobmi. Aj takym, ze si jednoducho dovolim uplne vsetko.. Lenze ta chut prezrat sa nepresla a ked som zacala priberat, tak som bola znova v tom istom kole. Tak som si zase par dni nedovolila vôbec nic a... dookola to iste. Uz som to tu jednej babe pisala. Výsledkom je spomaleny metabolizmus a ty priberies naozaj aj z vody. Mne pomohla jedina vec, jest 5x denne,hocico na co som mala chut. Aj ked som sa prejedla, ci vyzvracala, nikdy som nevynechala dalsi chod a skusala som to stale znova a znova a naozaj raz prisiel ten den, ked som nemala chut sa prejest, pretoze som jednoducho bola najedna, spokojna,telo nezilo v strese z nedostatku zivin. uz mi ani nenapadlo ist sa vyzvracat, nebol na to dovod. Pribrala som a dost dlhe obdobie som ani schudnut nevedela. Muselo mi to byt jedno, kvôli mne. Psychicky som sa uz bola schopna najest bez vycitiek a to bolo najdolezitejsie. az po velmi dlhom case som si mohla dovolit trosku upravit stravu a schudnut prirodzene. dodnes lutujem, ze som skor nevyhladala pomoc. Zvladla som to sama, ale mozno som si mohla usetrit par skazených rokoch mojej mladosti. drzim palce.
Jasne.ale uz to neriesim.je to sucast mojho zivota.anorexia sa strieda s bulimiou....nechala som to zajst pridaleko.kedy uz nemam chut bojovat.tak pokial ju ty este mas a chces s tym prestat,prestan! Teraz!nie zajtra.nie o tyzden.ale hned!!!!!!!!! Lebo "potom" uz mozno nebude nikdy...
možno blbá otázka, ale keď s tým chceš prestať a sama nemôžeš, prečo to niekomu blízkemu nepovieš?
Ja neviem veľmi čo by som ti poradila. Stále máš pocit, že si tučná? Alebo už je to "len" niečo čo s postavou ani nesúvisí ale proste si ako keby závislá na jedení? A potom pre zlé svedomie zvraciaš?
Nechávaš sa stále vyhladovať?
Poznáš stránku ipcko.sk?
Je to poradňa pre mladých, možno ti budú vedieť pomôcť.
si ešte stále v tom ?
Dalsia baba do klubu ppp-ckariek.Vitaj.ja tu cakam na radu uz 3a pol roka.ale nikto ti ju neda.ani mne ju nedali.musis to najst v sebe.tu silu.odvahu.a hlavne- musis skutocne chciet!!!prestat s tym.vies? Bez tvojej vole ti ani Panboh nepomoze...a ver mi.som jednou z mnohych :/ Bohuzial.
