som vydata, deti su uz samostatne, byvame v dome a pred 3 rokmi som si doniesla do domu psika - malinke plemeno. Od detstva som tuzila po psikovi. A tu zacal moj problem. Manzel mojho psika nechce v dome, ja zase mojho 3 kg punta chovam ako izboveho psika. A stale sa na tom hadame. manzel ked punta zbada, zacne nadavat, ze psy nepatria do domu, a zacne byt vulgarny. Je pravda, ze som sa manzela na dovolenie mat psa nepytala, ale psik bol jedina moja tuzba v zivote, vo vsetkom ostatnom som sa cely zivot prisposobovala. A cele 4 roky psika ochranujem pred manzelom, a dnes je to uz naozaj velmi zle.
som ochotna sa rozviest, viem, ze je to nezmysel, ale jediny sen, ktory som od detstva mala, bol psik, dom mame, psik je malinky, dvor mame, behat ma kde, nikdy som nebola narocna, muz vdaka mne sa mohol pekne realizovat, mohol si pekne nasporit, kedze nikdy mi nedaval peniaze, a ani som ich nepytala, pekne si usetril, kedze deti som financne podporovala ja, on platil len to, co uznal za vhodne, ucelne a prakticke, deti nerozmaznaval a kupil im len to najnutnejsie, vylety, mobily, ulety, to som deti financne podporovala ja, prevadzku domu sme isli na pol,
kym som nedoniesla psika, bolo vsetko ok, nemali sme problemy, nikdy som si nic nepresadzovala, nemala som dovod, az teraz, psik je pre mna dovod, a velmi dolezity
