Píšem aspoň sem aby som to zo seba dostala, lebo už fakt ma asi porazí. Mám docela fajn zamestanie, ale v čom je problém je moja kolegyňa sme totiž dve v kancli. Ona jednoducho nevie byť ticho stále voľačo rozoberá, ustavične sa sťažuje ako je chorá ale to len do chvíle kým nejde niekam na nákup alebo víkend, výlet v tom momente ožije a všetko je v pohode. Žije si veľmi zlatý život má peniaze na všetko, manžel sa jej o všetko postará nemusí ani prstom pohnúť a provokačne to dáva pocítiť ako sa má dobre. Pritom jej IQ je veľmi úbohé v práci už našťastie jej v ničom nepomáham, lebo som sa naučila ako na ňu a vlastne sa tvárim že nič neviem a podobne lebo len využíva človeka vo svoj prospech a pohodlie z každej strany. Ja som taký typ že rada pomôžem ale vidím že sa to neopláca byť ani úprimný ani ochotný. Nezávidím jej nič v tom to nie je , lebo ja mám dobrého manžela aj po 23 rokoch sme v pohode, deti zatiaľ tiež všetko ok i keď sú to už dospeláci žijem si priemerný taký bežný život so starosťami a radosťami, ale v práci už s ňou vlastne vôbec nevládzem a mám na ňu už alergiu, keby som to mala všetko vypisovať to sa nedá, ale poprosila by som Vás zopár rád ako to vydržať. Bolí ma z nej stále hlava a z práce chodím unavená ako z boja. Je to otrava v ľudskej podobe. Navonok ani na prvý dojem tak nevyzerá/ ona totiž nevyzerá vôbec dobre je nízka, tlstá a nie je ani pekná/ ale nesúdim vzhľad, pre mňa je dôležitý človek inak. V práci na výber nemám myslím tým nejakú zmenu a pod. a zase mám dobré miesto na to aby som menila úplne zamestnanie. Ono takýto ľudia sú aj tak asi všade. ďakujem za prečítanie a prípadné rady.
Neznesiteľná kolegyňa
jajaa... máš pravdu budem musiet začat takýmto spôsobom lebo inak to už s ńou nezvládnem...´dakujem
pre sponka1...ja rada vypočujem a aj rada pomôžem , ale u nej som sa už veľakrát presvedčila že je to len o tom aby niečo o sebe hovorila a pútala na seba pozornost, ostatné kolegyne ju tiež odhadli a snažia sa jej vyhýba´t, lebo jej majú dostlen ja mám tú smolu že som s nou v kancelárii...ja viem že aj ja mám chyby, ale isto viem že nerobím to čo ona...musela by si to zažit...
a hlavne jej drísty absolútne nepočúvaj, nieže vypočuť, PREpočuť :D viem si živo predstaviť o čom hovoríš :)
eliza7...absolútne sa odosobni, reaguj len na nevyhnutné veci, jedným uchom dnu a druhým von :)
ľudia su všade všeliaky a aj ty si nejaka-tak to je.Eliza,prečo keď sa sťažuje že je chora-nevypočuješ ju?ale tak naozajstne,nie jednym uchom dnu druhym von.Čo ak aj ona pociťuje že ti je ľahostajna....Veď ako dlho spolu robite?ste len dve /ako rodina/Spomeň si na začiatky aky bol vtedy vzťah medzi vami,aj vekovy rozdiel zohrava rolu to je ťažko radiť.....
hulala... vôbec si ma nepochopila, ale ja tak ďakujem za Tvoj názor. Ja nepotrebujem ju riešiť ja chcem mať pokoj :-)
neodsudila,,fakt nie. je mi to jedno. ja nesudim nikoho
dobry pocit,..z toho, ze ti niekto potvrdil to, ze je nizke IQ a ze je mala tucna a ze v skutocnosti podla tychto meritok nemoze byt az tak stastna ako sa zda
pre hulala: ja som nepísala o nej pre to že sa porovnávam, nikdy by som nechcela byť ako ona..možno to vyznelo tak že jej manžel všetko porobí a vybaví ale to som spomenula len preto že ona nemá svoje starosti a potom rieši a stará sa do všetkého... zaujímavé ako si hneď odsúdila mňa :-)
pre hulala:
tak to si úplne vedľa neznášam klebety a ohováranie a čo by som z toho ako mala ? :-)
