ahojte , určite nie som sama , prosím pomôžte mi stým prestať , už som veľmi zúfalá , viem že je to zle , ale neviem prestať... Trpím bulímiou a nutkavym prejedanim sa. už asi pol roka ,som v tom az po uši ,ked sa prejem mám obrovské výčitky a okamžite idem na wc . som schopná vraciať aj 5 krát za deň ..Bojím sa postaviť na váhu, neustále výčitky, riešenie váhy.. už som pribrala 4 kilá.
pomôzte mi prosim
Trpím bulimiou
barbi000
bambi11
AhojBarbi 000, moja jedina a ucinna rada je dobry psycholog, ja som trpela velmi dlho bulimiou az to vyvrcholilo anorexiou a s 38 kilami na psychiatrii. Skus sa tomu vyhnut. Najdi si psychologa on ti pomoze ako stavy prejedania zvladat. Ja som z toho von uz tri roky a nasledky to ma stale. Moje travenie mi bude robit uz do konca zivota asi problemy. Psycholog urci, ci potrebujes uz pomoc psychiatra a liecenie bolo tiez uspesne, ale musis chciet hlavne ty. Drzim palce
anna137
Ahoj, velmi dobre ti rozumiem, presla som si tym. Poruchou prijmu potravy som trpela takmer 15 rokov a posledne roky som to postupne skusala s bulímiou. Z rodiny si to nevsimol absolutne nikto. Bulimicky vedia zakryt vsetko, vsak? Uz len kvôli tej hanbe. Vsimla si to az moja domaca,u ktorej som v zahranici pracovala. Aj to len preto, lebo ako sa mi priznala, 9 rokov trpela tym istym problémom. Bolo uzasne niekomu sa zverit. Myslim ze ti jasne, ze za bulímiou sa schovava vela duchovných problemo, ktore treba riesit,ale napisem ti, co pomohlo mne. Zacala som jest, 5x denne. Nech sa stalo cokolvek, aj ked som sa hned na ranajky prejedla a prip. aj vyzvracala. Nikdy som nevynechala ani jedno jedlo. Brala som to ako sucast liecby, aj to zvracanie, aj prejedanie. Nie je mozne, aby to preslo len tak zrazu. A ver mi, ze po par tyzdnoch ten odporny nutkavy pocit stale len nieco jest prestal. Telo prestalo byt v strese, malo pravidelny prisun potravy. Stavy prejedania som uz mala len raz za cas a zvracat som prestala uplne. Sucastou toho bolo, ze som priberala. Mala som spomaleny metabolizmus z predosleho sposobu stravovania. No, vydrzala som aj to, to bolo asi najhorsie.Neries postavu, liec svoj postoj k jedlu, to ako sa pri nom citis. Ak to zvladas, postupne zacni jedvat v spolocnosti. Sleduj ako bez vycitiek jedia ostatni, ako si jedlo vychutnavaju. Uc sa od nich. Jest je normalne a potrebujeme to! Priberanie tiez raz prestane a potom, ked uz budes ok, budes moct zacat menit jedalnicek k racionalnejsiemu, podla svojej potreby. A ak to vôbec potrebujes, budes moct aj prirodzene schudnut. Velmi ti drzim palce.
Ribs
Presne viem o com hovoris, poznam to ked jedine co chces je sa prejest a potom smer toaleta. Nehovoriac o tom, ze vsetky peniaze ktore mam minam na jedlo, to ich mozem rovno splachnut do zachoda, ved je to to iste. Bohuzial pomoct si v prvom rade musis len ty sama, musis chciet. Cim skor, tym lepsie
Drzim palce :)
didy17
AHOJ, ja prezivam to iste, ale uz vela rokov... dnes som sa odhodlala ist k psychiatricke, lenze bolo mi povedane, ze u nich take pripady hned posielaju na liecenie, a ze ak ho nechcem absolvovat zatial tak mam skusit psychologa.Pripadne ineho psychiatra, ze mozno ma iny postup ako okamzite liecenie. Na to potrebujes vymenny listok od svojho vseobecneho, takze buduci tyzden to budem riesit takto. Skus sa odhodlat aj ty, pretoze by sa to mohlo tiahnut velmi dlho- ako v mojom pripade. Budem drzat palce, a fakt sa neboj nie je to hanba, navstiv psychologa.
Anezka
ahoj, skúsenosti s bulímiou, alebo podobnými záležitosťami našťastie nemám, takže ti nebudem vedieť ani poradiť, ale myslím si že najlepšie riešenie bude, ak vyhladáš nejakého odborníka a ten určite bude vedieť čo s tým, nie je to hanba, netreba čakať, kým sa stane niečo naozaj vážne...treba to riešiť čím skôr a je dobre že si uvedomuješ aké to je zlé, niektoré dievčatá si to neuvedomujú a potom to môže dopadnúť naozaj veľmi veľmi zle, preto vravím, netreba čakať ! a ešte mi je trošku čudné že ak to u teba pretrváva už asi pol roka, záujem zo strany rodiny alebo priateľov je kde ? tí by mali byť prví, čo by ti s tým mali pomôcť... naozaj to začni riešiť a časom sa dostaneš určite do normálu :) hlavne sa treba mať rád a byť so sebou spokojný... treba si uvedomiť že zdravie je prvoradé a nie je samozrejmosťou ! to si treba vážiť :) a držím palce :)
