Ako zomrie stará bytová mačka? Zalezie niekam?

Kikina, ja to vidim tak, ako ty. Suhlas.
Mna hned napadlo, ze macicka v takom stave nedostala infuzie a diagnoza sa mi tiez nepozdava, lieky ziadne, hm, s tym by som sa ja teda neuspokojila.

smutnééé toto celé :(
niekto tu nižšie písal, aby si sa odosobnila a neprežívala to tak, ale to nejde, že ? ja mám psíka ale raz toto nezvládnem :(

1,určite choď za iným veterinárom. Ak má cica strach, najprv ju polož do deky a potom spolu s dekou ju daj do prepravky.

2, ak nepapá, lekár jej dá infúziu, to je normálne že to tak robia ak nepapajú zvieratá . Susedke týžden podávali infuzky psíkovi, lebo nepapal a postavilo ho to na nohy.

3, ale papať núkaj. ak len položíš misku vedla, nebude papať. Kapsičky vytlač na tanier a s vidličkou roztlač na kašu, aby nemala kúsky..aj ja môjmu havinovi tak robím, lebo už jej zubky neslúžia

4, ak chce byť cica sama, nechaj ju..ale tak, že si ju polož na posteľ a ľahni k nej ( môžeš pozerať telku ale potichu ) nech je sama aj nie...aj sa potichu rozprávajte, proste taký kľud aby mala, ticho..nie úplné ale chápeš ako to myslím....žiadny krik, plač, žiadne pobehujúce deti a pod.

5. ak by došlo k utrateniu, zavolaj lekára k sebe domov. Nestresuj cicu pri poslednej minute tým, že je u doktora. proste zaplať aby prišiel k vám

6, teličko si môžeš nechať ( resp, zobrať ) ak máš záujem existuje mobilná kremácia pre zvieratká. Príde auto k tebe pred dom , odovzdáš telíčko a vrátia ti popolček ( www.kremaciazvierat.sk! )

...

drž sa moja, je to ťažké, aj mne sa to ťažko píše..pre tieto pocity veľa ľudí hovorí, že už by nikdy nechceli zviera. proste odíde člen rodiny, ktorý ťa miloval viac ako seba :(((

Nútiť samozrejme nie. Ale aktívne ponúkať. A vhodné je aj potieranie papuľky vodou.
Najhoršie je to aktívne rozhodnutie, kedy naozaj príde na lámanie chleba.
A nie, nie si.

Dakujem vam, hlavne za posledne 2 prispevky.
Ok, necham veciam volny priebeh. Cicke vodu a zradlo necham polabke (pri nufaku) a nebudem ju nutit.
Za chvilu idem domov a v duchu sa modlim, aby chlpacik vyriesil situaciu. Aby sa cica alebo zlepsila alebo zomrela .. som ja pekny zbabelec.
Slubujem, ze ked sa mi bude javit, ze trpi, dam ju uspat.
Verte, ze teoreticky sa o tomto uvazuje uplne lahucko a ked pride ten cas, ze je to bolave a tazke.
Dufam, ze telicko mi potom daju, ze sa nebude musiet poslat kamsi do kafilerie.

Je veľmi zložité pozerať sa na umierajúceho miláčika. Človek vtedy bojuje s dvoma protichodnými pocitmi... bolesťou zo straty a bolesťou pri pohľade na utrpenie. Rozhodnutie je veľmi zložité a bolestivé. Ale nemalo by byť unáhlené. Pretože mi možno nebudete veriť, ale aj zvieratá vedia dať najavo, že už ich ten život nebaví. A myslím,že ak má človek svojho miláčika skutočne rád, tak je ochotný prekusnúť i fakt, že je v podstate zodpovedný za jeho smrť.

babeta,

stary clovek, na prahu smrti tiez casto prestava jest, pit, prestava javit zaujem o svet okolo seba. uzatvara sa do seba, to je prirodzene umieranie, aj ked ho nie casto vidno. vtedy nema zmysel snazit sa pretrhnut, aby sme zivot udrzali, nasou ulohou je len ulahcit a zmiernit odchod, aj ked ho nechceme casto prijat, ale je to sucast zivota.

cize, nenut pit, nenut jest, daj jej tu moznost, ale ked nema zaujem, neznasilnuj ju, aj ked to chces robit koli nej.

co sa tyka uspatia, to je tazko povedat. nevie povedat, co sama chce, ci ju nieco boli, alebo nie, ale mozno tym, ze zalieza a chce mat od vas vsetkych pokoj, hlada si ulavu, preto ju v tom nevyrusujte a dajte jej ten svaty pokoj. pokial bude uz velmi agonicka, zober ju k tomu veterinarovi, neboj sa, je to len Tvoje rozhodnutie, nemusis prilis premyslat nad tym, ci bolo spravne, alebo nie. to nie je clovek, aj ked clovek voci nemu citi hlboky cit, ale je to len zviera, nech ma za tuto frazu aj ukamenuju, ale musis sa aj Ty trosicku odosobnit a neprezivat to tak tragicky, pretoze to skutocne nie je rovnocenny clen rodiny, aj ked ho iste lubite a vnimate ako clena rodiny. dobre tomu rozumiem, ja sama mam niekedy pocit, ze mam zvery radsej, ako ludi, ale to je fakt blbost.

Ako to tak po sebe citam, napada mi, ze by som sa mala presunut z kategorie "zviera ma problem" do kategorie "psychicke problemy" (ako sa robi smutny smajlik ?).

Ina, dakujem.
Deria, uz mi to napadlo, ked jeden vet nenasiel problem, ze druhy mozno najde. Ale pre chlpacika bolo uz toto prevlakanie, nove pachy, vysetrovanie a odbery,.. hrozny stres. Vlastne sa od navstevy u veterinara vyrazne zhorsila - prestala jest uplne a ostala len lezat, ledva dvihne hlavu.
Prve napadne zhorsenie mala od azyloveho pobytu u znameho a druhe zhorsenie po veterinarke. Vyzera to, ze, ze stres, co predtym zvladala, uz nezvladla (blby vylet...)
Prepravku sa cicke ani neodvazujem ukazat. Inokedy, ked zatusila prepravku, bleskovo sa schovala, najradsej na najvyssi vrch na skrini. Teraz by asi nevladala ani zvukovo zaprotestovat. Ani neviem, ktora z nas by viac trpela.
Momentalne by som ju k vetovi vzala, iba ak by som sa odhodlala na to uspatie.
Kym som o takejto situacii v mysli len teoretizovala, bolo to lahke (netrapit zvieratko, nechat zaspinkat) a teraz - normalne mi sibe. Ani som netusila, ze mam cicu tak rada a mozno ju aj potrebujem (obcas som ju nazvala vychcanym oblubenym parazitom..).
Na jednej strane chcem verit, ze by sa mohla zlepsit, na druhej strane mam vycitky, ze jej predlzujem trapenie...
Kazdu chvilku mam mokre oci, som vdacna, ze musim pracovat a zdisciplinovat sa a riesit problemy ludi.

Ina, dojimave slova....
Samozrejme, ak zvieratko trpi, nezasluzi si od nas, aby sme ho nechali trpiet. Ano, su situacie, kedy je nejlepsim riesenim utratenie. Ale otázkou stale zostava, kedy je ten pravy cas a kto to moze s istotou tvrdit? Dalsia otazka je, urobila som vsetko pre to, aby som môjmu zvieratu pomohla, resp.ulahcila? Prave preto sa v takej situaci treba poradit s dalsim vet. Ja som zial nieco podobne zazila s mojim psom a dobre, ze som zmenila veterinara, to mu zachranilo zivot.

V takejto situácii sa veľmi ťažko radí, niektorý deň sa ku mne dostala stránka s mačacími pravidlami (o čo prosí mačka)
a posledné pravidlo znie: Prosím Ťa, ešte ti niečo poviem, vlastne len pošepkám, aby to ostatní nepočuli. Sľubujem ti, že sa na teba nenahnevám, ak skrátiš moje utrpenie, keď už budem veľmi stará, keď mi už bude aj chôdza na obtiaž a bude ma aj tvoje hladkanie bolieť. Prosím ťa, nenechaj ma trpieť a pomôž mi včas bezbolestne odísť z tohto sveta a ja budem o tebe snívať svoj večný sen, ja by som však počkala, aby odišla prirodzenou cestou a nepredlžovala jej trápenie nejakým dočasným liečením.