Ako zomrie stará bytová mačka? Zalezie niekam?

Fuj ked to opisuješ kam všade jej dovolite ist..na linku do skrine na postel. ..to musi byt všade chlpov,aj v tanieroch hadam fuj tajbl. ( sorry za reakciu ale toto ja asi nikdy nepochopím na ludoch.)

Ahojte, cica sa ma rovnako. Asi zije zo vzduchu. Zerie minimum, najviac ak jej dam zlizat z dlane, zoskoci z postele a trocha sa napije, 2-3 granule. Ide na WC, moci a napodiv aj kusok stolice normaleneho vzhladu tam pribude. Mozno je trolinka zlepsena, obcas vyrazi na obhliadku uzemia. Poprechadza sa po byte, vyskoci na vanu, polezi si na dcerinej posteli, na gauci. Ale nevyskoci na linku, na parapet. Takze sa ide troska najest, napit a na wc a vacsinou len lezi na posteli. A snazi sa zaliezat za postel, pod pisaci stol, do skrine za svetre ..
S novym veterinarom som telefonovala, zreferovala som mu stav a vysledky, dohodli sme si navstevu stvrtok, chce odstup od predchadzajucich vysetreni. Znova cicke urobi vysetrenia z krvi, rentgen, ultrazvuk,..
Zatial mi povedal, ze cicu nemam k nicomu nutit. Ze jej mam dat vodu a trocha oblubeneho zradla vsade, kam chodi.
K tym parazitom od veterinara davnejsej v minulosti: nuz ano, cica priniesla blsky /to chapem, skacu/ a usny svrab /toto uz celkom nechapem/. zabite ma, ale inde nez na veterine to dostat nemohla. Na blsky potom dostala Frontline, do usi roztok. No a kedze blchy mozu prenasat pasomnice, aj som cicu odcervila (tusim Drontal). Dnes uz nema vyznam riestit, ci sa mala ockovat, ci sa mala odcervovat, .. Tak len tolko. Ospravedlnujem sa vsetkym cistuckym veterinarnym ambulanciam a cakarnam.

súhlasím s deriou - vo všetkom

a tiež by som rada vedela ako sa má mačička, či vôbec niečo papala alebo pila.

Babbetta, nuz nikto ta nemoze presviedcat, ty musis sama vediet, ci by cica este zvladla veterinara. A co by ti povedala tvoja vet na to, keby si si vypytala tie vysledky, ta nemusi trapit. Pomohla cice? Nepomohla. Ze je mila, je sice pekne ale to je druhorade, lebo len z toho macicka nevyzdravie. Jej pomoze spravna diagnoza a liecba. A parazity z veteriny, to ako?:O
Ty platis, tak mas pravo tie vysledky aj vlastnit a vobec vediet vsetko, aka je diagnoza, ake lieky/injekcie dostala, atd. Vôbec jej nemusis vysvetlovat, naco to chces, povedz, ze ich potrebujes a hotovo. Ak sa teda rozhodnes to urobit. Potom by si s tym mohla ist k tomu doporucovanemu vet a aspon sa s nim poradit, trebárs aj bez macicky. Za pokus to stoji, tak to zvaz.
Ja som v tomto asi ako Naja, uz tu mam tiez vsetkych vet odskusanych. Ked nie som spokojna, viac tam nejdem. Tych naozaj dobrych je malo, lenze tych treba najprv najst. Ja nechcem tvojej vet krivdit ale podla toho, co si pisala....ja by som uz bola davno u druheho.
Ako sa ma macicka dnes?

no jo, Naja. Nerozhodla, zvazujem. Ale nebudem nikoho presviedcat. Potom napis, az zazijes. Navyse, ak budes mat skusenost, ze z veteriny si zviera donesie parazity a tie potom liecis a vies, ze na zdravi mu to nepridalo. No, vysvetli macke, ze sa nema lizat. Teraz by moja cica ziadnu dalsiu zataz uz neuniesla.
Noveho veterinara som si uz vyhliadla, na referenciu kolegov. Dost neprijemne bude ist vypytat laboratorne vysledky k tej prvej veterinarke a povedat, ze na kontrolu cicu nedonesiem. Ona bola ozaj velmi dosledna, prijemna ku mne a jemna k cicke. Nuz, uvidim.

Nemam predstavu, kolko by stalo podavanie infuzii (asi len s nejakymi vitamnmi) u mna doma.
Viete to niekto? v BA.

Niekto hlada sposoby a niekto hlada dovody. Uz si sa rozhodla, tak asi uz nema zmysel tu dalej diskutovat. len este-veterinarovi sa da aj zavolat, vsak mas vysledky, tak to v pohode mozes skonzultovat aj s inym vetom. ja nemam problem s jednym zvieratom navstivit aj troch vetov-ked jeden nepomoze, skusim druheho a aj ked ten nie, tak vsak su aj dalsi veti(v mojom meste mam uz navstivenych skoro vsetkych a mam uz aj o nich spraveny svoj nazor).

babeta, takmer každé zviera sa bojí veterinára..môj psík sa celý trasie, vyliezol by mi až na hlavu . už na 500 m cíti kliniku a zasekne sa a nejde ďalej, musím ho zobrať na ruky...keď ho veterinár vyšetruje , nasilu ho držím na stole.

Proste je to pre nich stres ako aj pre človeka. Ja tiež kolkokrát rozmýšľam, že nejdem k vetovi ale ak treba tak treba. Viem, že je cica stará, no umrieť hladom nie je bohvie čo..možno má vnútorné krvácanie alebo pod...

Neviem čo by som robila na tvojom mieste, ale asi by som zaplatila vetovi, aby infúzky chodil pichať ku mne domov..( mimochodom, ak by nechcel, tal cicu nemusíš nechať kvoli infuzkam na klinike, pichnu jej ju, sediš pri nej a ked vytečie idete domov ) .

No mám dojem, že ty si sa už v podvedomí rozhodla netrápiť ju a nechať umrieť :(

lombardo, nemyslim si o tebe nic zle a bohuzial velmi dobre viem, o com pises. Som ti vdacna za pohlad. Aj moja cica sa zacina po chvilke na mne alebo tesne pri mne odtahovat...

naja, s mladsou cicou by som behala na infuzie kazdy den a zrejme aj veterinarka by mi to navrhla, keby usudila, ze je to spravne. Mozno ano, keby cicu videla v dnesnom stave, lebo ona ju videla lepsiu. Cica sa tak velmi zhorsila az po navsteve na veterine. Par dni mi pomykava ruka, ze tam zavolam a infuzie dohodnem, ale .. ved prave to .. mam vycitky, ze staremu zvieratku natahujem trapenie. Ze namiesto kludu a minimalizacie stresu ju strcim do prevpravky, (ci uz s dekou alebo bez deky, navyse je teplo), na veterine zasa rozne pachy, rozne zvierata, niekde lezi, asi priviazana, stecie jej infuzia - a - ? Postavi sa na labky a bude s nami este rok-dva alebo sa terajsi stav iba natiahne o par dni .. to je to, nad cim s bolestou v dusi rozmyslam. Keby bola cicus mladsia, nevaham: treba skusit aj infuzie. Niet co riesit. Urobit pre zvieratko vsetko potrebne a mozne.

S veterinarkou som spokojna. Videli sme sa prvykrat. Bola som jej vdacna, ze je k cicke velmi jemna. Pytala sa, v akej kondicii je cica za posledny polrok, rok, ake mala zvyky, v com su najnapadnejsie zmeny. Uplne bolo citit (aj v telefone, ked som volala kvoli vysledkom z krvi) jej ulavu, ze sa ziadna choroba na riesenie nenasla a ze mi nemusi navrhovat .. nieco.

Cicu mame cca 15 rokov, moze byt este starsia, vek ma len odhadnuty.
Uz dlhsie (2-3 roky) vidno , ze je to starsia macacia dama. Ale bola som spokojna, patri to k veku, ze ma ocny zakal, horsie pocuje, je pomala, vela spi, nechce sa hrat, je obcas mrzuta a ma svoje moresy. Aspon prestala chytat muchy a likvidovat predmety v ceste :-). Par mesiacov trocha pomenej zrala, ale zasa, neudivilo nas to. Milovali sme ju, ked bola mladsia, sluzili sme jej, aj ked robila neplechu a milujeme ju aj teraz, taku aka je. Keby som sa mala na svet vratit ako zviera, chcela by som byt prave touto mackou. Nechcem kazit jej koniec zbytocnym natahovanim - mozno trapenia aj bolesti (ktovie ? cica nepovie), mozno len zivota-nezivota.

Rozhodla som sa nechat veciam volny priebeh. Nevydrzala som ale nedat je trocha vody na papulku a striekackou a primat ju (mierne nasilu) oblizat trocha jedla z dlane a prstov.

Ako by sa ta macka mala trapit a zomierat doslova od hladu a smadu(kedze tu niekto napisal nenutit ju jest a pit), tak to ju radsej utratit, lebo toto s dostojnym odchodom a s laskou nema nic spolocne:/. A zrejme by bola na mieste infuzka. Ja som minuly rok nasla maca na pokraji smrti-dehydrovane, vyhladovane, premrznute, chore. Na klinike ho udrziavali cely cas v teple, snazili sa ho rozkrmit, ale nechcelo same zrat(macky v zlom stave sa dokazu vyhladovat na smrt), bolo apaticke, tak mu dali infuzku a nakoniec nasilu zacalo trochu zrat. doma som potom pokracovala v rozkrmovani, ale ten prvy den bol hrozny-malemu som natlacila striekackou do pusy roztlacenu konzervu, co mi dali na klinike, a on prehltol len malu cast a ostatne mu ostalo v papulke. Zvysiok som ju jemne povyberala a on mal cely cas len zavrete ocka. Ano, krmenie nasilu je naprd, ale niekedy je to nutnost a dokaze zachranit zivot. Ten drobec bude mat za chvilu rok a 21 augusta u mna slavi rok:). Keby som si vtedy povedala, ze to nema zmysel a je to proti prirode, tak uz tu nie je. Ja by som sa este nevzdavala, zobrala macku a sup k inemu vetovi(vsak sa s nim dohodni, ze by si prisla po ordinacnych hodinach, ze by ta hned zobral a nemusela si cakat v cakarni)-ako 10-14 dni je velmi dlha doba a macka, len ked nepije, sa dehydruje velmi rychlo.

Predpokladám, že väčšina z vás si o ľuďoch myslím, že človek, čo dá svojho miláčika utratiť, je monštrum, ktoré si nezaslúži nič iné než smrť. Nie vždy tomu tak je. Samozrejme, sú aj takí. No pre normálneho človeka je to najzložitejšie rozhodnutie.
Vidieť ako váš psík umiera vyvoláva bezmocnosť. Aspoň u mňa. A to nehovorím o prípade, kedy očividne trpí bolesťami už len pri pomyslení na akýkoľvek pohyb. Vtedy je človek schopný sa rozhodnúť aj pre "absurdnejšie" veci. Ak je napríklad rozložiť si deku vedľa hafana a tráviť s ním všetok voľný čas. Pomáhať mu sadať si, aby mal lepší výhľad, pomáhať mu otáčať sa, pretože nechcete, aby ho niečo tlačilo,... Ak potom zbadáte tú neskutočnú vďačnosť a znovu nájdenú energiu do života, máte pocit, že všetko bude lepšie. Prestanete myslieť na to, čím v skutočnosti prechádza. Teší vás, že mu znovu chutí, že sa znovu teší, že môže robiť veci, čo už nemohol. No napokon príde vytriezvenie. Psík si začne uvedomovať, že je len na príťaž. A upadne do ešte väčšej depresie. Už pre neho nemá význam jesť a piť z ruky, nechať sa polohovať či sledovať dianie okolo neho. Jasne vám začne dávať svoju nevôľu nad tým, že s ním trávite čas. No vy sa aj tak nechcete vzdať. Hladíte ho po hlave, škrabkáte za uškom... robíte presne to, o čom viete, že zbožňuje. No jediné čoho sa dočkáte, je iba odmietavé vrčanie. Nie to útočné, kedy psík zvraští celú tvár. Až vtedy pochopíte, že vaša túžba po jeho živote je iba sebecký strach z bolesti a prijatia zodpovednosti.
Vnímajte tieto slová ako chcete. Myslite si o mne, čo chcete.