Mať oči a nevidieť, mať uši a nepočuť, mať jazyk a byť nemý, mať srdce a necítiť. Som osoba, alebo skôr nástroj, ktorý kde sa pohne všetko valí, Je tu fakt, že smola sa mi lepí na päty.Som akoby zakliata, alebo čo. Všetko je proti mne.Pokúšala som sa zmeniť postoj, myslenie...ale to všetko nejde. Asi budem slaboch, ktorý sa nevie tomu postaviť,,Na jednej strane chcem a na druhej ma niečo ťahá za opačný koniec. čo to je???
Má význam v niečo veriť? alebo s a to len tak hovorí?..snažila som s a zmeniť, všetko čo sa dá, postoj myslenie,,ale načo....Ked vojsko je veľké a vojak sám. Je jedno kde prídem, kde sa pohnem..dolapí ma najväčšie zlo sveta. Prečo, ked myslím na dobré.....?? Prečo ma to prenasleduje, čo mám s tým robiť..A že sa nad tým všetkým treba povzniesť? Aj to som skúšala, chvíľku...ale ked sa proti tebe postaví vojsko zo všetkých strán, čo narobíš...V práci leziem každému na nervy,všetko zlo ma chytí. A snažiť sa o niečo, zbytočne. Ked sa ti postavia...A popri tom sa usmievať...bolo by to smiešne, toby som musela mať brnenie a nič necítiť. Stretla som niekoho, kto mi vkuse hovorí vtipy..lenže ako sa mám zasmiať,,nasilu?..boli časy, ked som to ešte vedela,,dnes už nie. A prečo to robí?..asi vyzeram ako padavka. Ja viem, nič s tým už nenarobím. Veľa krát som sa pokušala,,no vždy neuspešne. Asi jeto už dane, že ako sa komu bude dariť. A nemyslím, žeto záleži od jednotlivca, skôr ma tu veľký vplyv okolie. A tváriť sa, že je mi jedno, fuk..kto si čo mysli, tak toby som klamala, lebo sa to týka mňa. Tak mi to nemôže byť jedno. Neviem čo je lepšie uzavrieť sa pred svetom..aj to som skúšala.....no vždy skončím tu, na fore. Bloknite ma tu, možno mi to pomôže...neviem už čo je lepšie,,písať proti vôli,,aj ked sa to niekomu nepáči, alebo potlačať tie všetky tlaky v sebe.
Ako sa obrniť proti tomu svetu..
Ako sa obrniť proti tomu svetu ?
Vierou v Boha a modlitbou. To sú jediné zbrane, s ktorými sa dá premôcť svet.
Za pokus to stojí.
Ale uveriť musíš sama. Nemôžeš sa k tomu donútiť. Nemôžu ťa k tomu rodičia donútiť. Ty sama musíš na to prísť v svojom srdci.
A ked už uveríš, tak vedz, že s modlitbou môžeš všetko. To čo s ňou dokážeš záleží od sily tvojej viery a Božej vôle.
Nepotrebuješ ísť päsťami proti tomuto svetu - modlitba je silnejšia ako stovky pästí.
Veľa šťastia a Boh ti žehnaj :)
Nie je viera ako viera ...
Netreba slepo veriť ničomu a nikomu. A takisto ani netreba úplne ignorovať to zlé ... len sa tomu negatívnemu nesmieš poddať a urobiť z toho nevedome stred tvojej existencie. Stačí iba dôverovať svojej intuícií a všímať si situáciu, zvážiť či je vhodná doba to nejak riešiť a ako. A ak nevieš ako a nie je na to zrovna správna chvíľa tak je najlepšie to nechať tak.
Presne ako si napísala - veci nejak dopadnú. Aj bez tvojho pričinenia.
Tým, že riešiš dokola to zlé čo sa deje v tvojom živote tak je to istý spôsob boja proti tomu, ak by si to prijala už by ťa to tak netrápilo ...
Viem, že je to veľmi ťažké sa s tým zmieriť, sama som zažila také pocity a viem, že je to ťažké ...
Nestresuj sa vecami, ktoré nezmeníš a ktoré ti odoberajú energiu ... treba sa nie povzniesť, ale odosobniť od toho - ako by si to nebola ty v tej situácii, nie je to o tebe, tá zlá energia od ľudí a situácií v tvojom živote vlastne nemusí mať s tebou nič spoločné, len sa musíš naučiť byť iba akoby pozorovateľom tej situácie a nebude sa ťa to dotýkať. Samozrejme to chce veľa veľa času a sebaovládania, ale potom to stojí za to. :)
Nesnazim sa vobec o nic...a sledujem ako sato namna vali. Dosla mi sila. Uz davno som to prijala...ze to vsetko tak ma byt. Neviem napr.ci je lepsie mat blbu pracu alebo nemat ziadnu. Ani, ani...vidiet co sa tam deje..tie utoky namna...poslednu dobu zo vsetkych stran. A bit popri tom silnym..tak to nazyvam umenie. Len keby to srdce nebolelo.Nic sa nevyriesi same, to veci nejak dopadnu. Viera je zbytocna...uz vela krat som sa o tom mohla presvedcit.
Ja verím čiastočne na osud - nemám to ešte úplne ujasnené, ale pripadá mi to najpravdepodobnejšie, ale úplne istá si nie som, chce to ešte veľa času ...
No viem, že veľa záleží od šťastia a naozaj je to aj o zásahoch do nášho života nad ktorými jednotlivec nemá príliš veľkú kontrolu - v mnohých prípadoch vlastne žiadnu. Treba si proste vybudovať sebavedomie a spoliehať sa hlavne na seba, nájsť si niečo čo ťa napĺňa, ja to napríklad nachádzam v umení. Mnohým zase pomôže mať zvieratko - psíka napríklad. Treba si proste nájsť záchytné body o ktoré sa oprieš, treba sa niečomu venovať, aby si zabudla aspoň na chvíľu na to zlé naokolo. Život je proste chaos sám o sebe a je veľmi ťažké sa v ňom orientovať ...
Cieľ ani nejaké naplnenie vlastne neexistuje, celé je to o momentoch, o chvílach a obdobiach.
Ide o to, nechať to tak, nechať to plynúť - to je často najlepšie riešenie, ono sa to potom väčšinou vyrieši samé a presne tak ako to má byť, zbytočné je bojovať proti osudu pretože tým si iba sťažuješ a komplikuješ situáciu. Nebojuj, prijmi to a všímaj si znamenia a maj trochu vieru vo svoju intuíciu - rozvíjaj ju a iba pozoruj ako sa to vlastne rieši za teba. :)
Samozrejme je to len môj názor, ale mám to vyskúšané ...
