Plač, úzkosť, nechuť žiť, dôvod?

Príspevok v téme: Plač, úzkosť, nechuť žiť, dôvod?
beznadejova

Ahojte, určite je tu veľa podobných tém...no aspoň v krátkosti môj problém..aj keď asi mi tu nikto nepomôže, ale doktorom chodiť nechcem...nechcem ani žiadne tablety a chémiu...uprednostním len nejaké milé a dobré rady..ďakujem...
..takže z nadpisu môj problém jasne vyplýva...každý deň plačem a ja už ani neviem prečo, myslela som si, že to bolo kvôli škole, ktorú som ťažko dokončila, no tá skončila a moje stavy aj tak neskončili, vôbec ma nebaví žiť...navyše som aj strašne labilná, pretože za každú maličkosť sa hneď roztrasiem a veľmi mi búši srdce, napr aj keď mám ísť niekam von a som dohodnutá na nejakú hodinu, tak začnem byť nervózna...proste z ničoho len tak si sama vyvolám stres a neviem sa toho zbaviť...stále som veľmi nešťastná a dosť sa stránim priameho kontaktu s ľuďmi, lebo sa im ani neviem pozerať v klude do očí...a pritom chcem, ale telo reaguje inak...každého vidím lepšieho, energickejšieho a sebavedomejšieho, vyrovnanejšieho...a ja, aj keď nemám problémy, tak som takáto...momentálne som nezamestnaná, keďže som práve dokončila štúdium...von chodievam pravidelne, myslím, že mám dosť pohybu...priateľa mám, ale tam je možno ďalši problém, pretože pre mňa znamenala láska to najdôležitejšie v živote...no sama ju nedostávam...priateľ je rozumný a veľmi pracovitý, ale ja som aj tak stále sama, cítim sa osamelá, pretože on len robí a ja som sama...a keď sme aj spolu, necítim od neho absolutne nič...zo začiatku keď som bola viac zaslepená, tak som sa snažila a dávala mu veľmi veľa...no postupne to vo mne zabil...a kleslo to aj u mňa...
...vôbec neviem čo mám spraviť..rozchodom to riešiť nechcem a neviem či by mi to pomohlo..nový vzťah zas nechcem, všetko od začiatku..proste nemám už na to...stačilo mi tých sklamaní :(

vážne neviem či tie depresie plynú z nešťastnej lásky, či vyžadujem veľa alebo či je dôvodom niečo iné :( som zúfalá :( a nemám chuť na nič :(

beznadejova

čo by som dokázala spraviť? no čokoľvek, keby vidím, že mu na mne záleží, ale ja to necítim ani tú jedinú hodinu čo sme spolu večer, takže tak...

beznadejova

HAK neberiem a depresívna som bývala vždy, ale vždy to partner ovplyvňoval...ja neviem prečo a nie som tak naviazaná ako predtým, neotravujem ho, ale týram samú seba...a chcem to zmeniť, mať v paži, ale aj tak sa ubíjam a plačem...

tie jazyky, robím si kurz, no ešte je na tri roky, tak mám čo robiť dovtedy...

rozprávanie s ním mi nikdy nepomohlo, ja som sa vykecala a on nič...nevedel nikdy čo povedať...

redka

a to si bola stale taka "depresivna"? aj pred tymto vztahom? neberies nahodou HAK? ona vplyva aj na naladu a celkove vnimanie svete....

priatelko

Podla mna, vymenit v Tvojom veku vsetko za priatela, ktori Ti nedava vsetko po com tuzis je dost nerozumne.
Byt tak silno naviazana na jedneho cloveka, ktoremu ani uplne neveris je z Tvojej strany urcite citove znasilnovanie, sebatrapenie. Mala by si sa s nim poriadne porozpravat a vyjasnit si Tvoje ocakavania a porozmyslat, ci tento svoj zivot nezmenis.
A cudzi jazyk, ten sa zacni ucit co najskor. Ten Ti v zivote len pomoze. I teraz, ked sa ho budes ucit i potom, ked ho budes ovladat ...

beznadejova

ach jaj, tuším so zúfalejšia čím ďalej tým viac...a stále nešťastnejšia...nemám ani priateľov, nemám vlastne nikoho..zase raz som všetko vymenila za frajera a čo z toho, len nešťastie...no nebudem sa ľutovať, len keby viem čo robiť..:( aj s tou prácou to asi nebude jednoduché keď neovládam cudzí jazyk

beznadejova

no možno mi práca zamestná aj myseľ, ale neviem či to bude ono...stále mi bude chýbať neha a pocit, že som pre niekoho jediná..a kto by mi to dal aj patrične najavo a mal by viac času na mňa...no čo už, takže cieľom je teda prežiť nejak, tak super :( myslela som, že si užijem posledné voľné leto, ale no nič z toho, nie je s kým, tak sa dám asi do hľadania roboty