Som zlá k mame

Ahojte, mám strašne komplikovaný vzťah s mamou a veľmi ma to trápi, ale najhoršie že to neviem zmeniť.
Často jej ubližujem, nie žeby som po nej kričala alebo jej nadávala, ale proste ju často rozčuľujem tým, že s na všetko doma sťažujem. Teda nie na všetko, ale hlavne na veci týkajúce sa mojej izby. Stále mi tam niečo vadí, alebo že nejde teplá voda alebo tak. Pritom som riadny bordelár, teda snažím sa nebyť, ale hocikedy ked niekam idem, nepopracem si, lebo zaspím a nestíham na bus napr. a tak. Ja to poviem normálne, ale mamu to niekedy tak vytočí že potom po mne aj niekoľko hodín vrieska a nadáva mi. Ja viem, že si to zaslúžim.
Som rozmaznaná, sebecká, neprispôsobivá a nevďačná, nevážim si mamu a myslím len na seba. Ja viem a chcem tieto vlastnosti na sebe zmeniť, ale aj ked sa veľmi snažím, vždy zo mňa vyletí niečo podrývačné a nepríjemné čím ju riadne naštvem.
Mám v sebe také silné nutkanie, stále na niečo nadávať a tak a potom ma to riadne trápi a viem, že mama mala právo sa hnevať.
Som hrozná dcéra. Ja by som na jej mieste reagovala rovnako, ale najhoršie že to nerobím naschvál s úmyslom jej ublížiť ale proste mám v sebe také nervy na tie veci a neviem to v sebe držať. Rozčuľujú ma doma také blbosti. Už som sa skúšala aj osamostatniť, nie z pomsty ale tak aby som sa naučila režimu a samostatnosti. Niečo sa my rysuje, že na pol roka by som mohla odísť, ale je to ťažké, lebo mám tu priateľa, ktorého tu nechám a pôjdem do cudziny, ale cítim že to bude tak lepšie. Mám mamu rada, viem, že pre mňa robí všetko, ale ja s ňou nedokážem mať fajn vzťah, vždy niečo zlé zapotím, vždy som doma nespokojná a podráždená a ju to do nepríčetnosti vytáča.
Čo mám robiť, ked sa chcem zmeniť a napriek tomu, neviem zatnúť zuby a držať sa na uzde? Tak veľmi chcem a vždy to pohnojím a náš vzťah sa nedokáže zmeniť.