Zdravím. S priateľom som už takmer 5 rokov, čoskoro sa osamostatníme. Problém je v tom, že je dosť uzavretý a prejavuje sa na to veciach, ktoré mnohí ani neriešia. Napríklad ísť pobede do obchodu na nákup, ak je tam priveľa ľudí je nereálne. Zbadá, že parkovisko je plné áut, otočí sa a do obchodu sa ide večer, keď už je tam len pár ľudí. Asi dva roky mi trvalo, kým sa mi podarilo vytiahnuť ho sadnúť si na pizzu. Aj to sme museli chodiť len do jednej pizzérie, iné neprichádzali do úvahy, rýchlo zjesť pizzu a odísť. Takže žiadne večere, posedenia pri kávičke a pod. sa nekonajú. Rodinným stretnutiam sa vyhýba a ak sa ich zúčastní, tak sa drží v úzadí a nezapája sa do komunikácie. Keď sme určitý čas bývali u mojej rodiny, vyhýbal sa každému ako sa len dalo. O dva týždne bude mať narodeniny, nechce ich oslavovať, nechce ani len to, aby mu niekto zablahoželal. Myslím si, že problém môže prameniť z jeho výchovy, jeho sestra sa tiež stráni ľudí, no nie až takto výrazne. S otcom nemá dobrý vzťah, pretože mal násilnícke sklony. Párkrát sa stalo, že pri výmene názorov stratil nervy a nechýbalo by veľa a ušla by mu ruka. Riešila som to aj u psychologičky, a tá mi poradila, že potrebuje návštevy psychológa, no to u neho nehrozí...Neviem ako ďalej toto riešiť, a čo bude, keď budem chcieť mať raz rodinu. Aké kroky mám podstupovať, aby sa situácia zlepšila? Máte s týmto prosím niekto skúsenosť? Ďakujem za každú radu.
Problém so socializáciou priateľa
Nejako ho motivuj, napr. častým sexom :-)
Ďakujem Agnes, knižku si zaobstarám, on si ju neprečíta, lebo knihy nečíta vôbec, ale zreferujem.
Ďakujem Multilevel, viem, že to nebude jednoduché a časom môžeme k tomu dospieť. Budem sa však snažiť, aby si to viac uvedomoval a aby aj sám chcel s tým niečo urobiť. Aj keď to je otázne...ja urobím preto všetko, ostatné už bude na ňom.
Napriklad ja ti neradim, aby ste sa rozisli :) Pisem, ze ak on nic na tom nechce menit a ty to casom orestanes akceptovat, nevydrzi to :) Budete sa viac trapit, ako lubit..
Neviem o tom, zeby sa niekto svojpomocne zbavil socialnej fobie...preto je psychologicka dolezita, usmerni a poradi. Je sice krasne ako mu chces pomoct, ale svojou vlastnou snahou ho nezmenis. Veci, ktore sa na dieta nalepia pocas detstva sa velmi tazko odstranuju....Je fajn, ze on chape svoj problem, aj ho to stve. Ale to je len prvy krok, musi ich urobit este vela
Je jedna kniha o socialnej fobii, myslim, ze to prospeje ked si to obaja precitate. Ked uz nechce chodit psychologicke, knihu si snad precita. Ak aj to odmietne, tak ju precitaj aspon ty a zreferuj mu co si sa dozvedela. Ked obaja pochopite podstatu tej choroby, uz to bude lepsie
Boris, no do práce chodí, ale aj to som ho na pohovor musela osobne "dokopať"!!! :) Ale aj vďaka tomu, že pracuje už je lepšie na tom.
Sejla, milujeme sa a aj preto som ochotná stáť pri ňom a pomáhať mu. Dokážeme komunikovať aj bez slov, vyslovíme naraz tú istú myšlienku, cítim, že patríme k sebe. Preto verím, že sa situácia ešte zlepší.
Mirka, no vidíš! :-) Tak predsa nie je až taký "prípad" keď chodí do práce medzi ľudí :-)
Vieš ako to je, keď sa dvaja veľmi milujú, časom sa začnú na seba až podobať, vedia si čítať myšlienky. To preto, lebo si hovoria veci, ktoré nikomu inému nehovoria, začnú sa chápať a komunikovať na hlbšej úrovni a tým sa učia jeden od druhého a tak nastáva duševný progres. Preto sa vlastne aj protiklady tak priťahujú. On má v sebe skryté problémy, ktoré môže pri tebe odblokovať a relatívne sa zbaviť strachu z ľudí.. Ale na to sa musíte veľmi ľúbiť :-)
Boris, momentálne je v práci.
Agnes, viem, že je introvert, ja som tiež viac introvert ako extrovert, k tomu sa neťahám, ale zase nežiadam od neho, ani to nechcem, aby sme každý víkend chodili na párty, a pod. Len, aby sme sa aspoň v rámci rodiny stretávali a bavili bez problémov. Taktiež nežiadam, aby sme stále niekam chodili, večere, kávičky a podobne, len nech nemá problémy s každodennými záležitosťami ako je veľa ľudí v obchode, keď potrebuješ nakúpiť.
