Kompenzácia otcovskej lásky?

Zlaté srdce,
Ak chceš od neho iba sex, tak nie si zaľúbená, len chceš uspokojiť svoje telesné potreby. Skôr mám dojem, že ani sama nevieš, čo chceš. A vybrala si si nejakého chudáka, ktorý ani nevie, ako ho tu riešime. Preber sa!

super no teda tak asi mám aj fakt šťastie že po mne nejde :D ... aj keď ma to mrzí to je isté

Ok,,rozhodnutie je aj tak len a len na tebe, preto ti držím palce :)

goldenHeart presne čo píšeš som cítila aj ja. Ale úplne dobodky... No poviem Ti, že som sa toho pocitu nikdy celkom nezbavila. Otec býval celý deň v práci, po práci krčma a potom bola doma "itália".
Ten vzťah so starším mužom ma ale neskutočne posunul iným smerom a myslím si, že už by som do žiadneho takého nešla (viem, nikdy nehovor nikdy, no zatiaľ to takto vnímam). Ale neviem, či by som si to niekedy uvedomila bez toho, aby som si to prežila.
No nakoniec mi tento vzťah aj v tom čase viac vzal ako dával. Prišlo veľmi veľa komplikácií, navyše sme boli aj pracovne spojení a to už bolo celé zle. Nedal sa držať odstup, jeho zlú náladu som brala dvojnásobne horšie a celé sa to len komplikovalo.
Máš veru ťažké rozhodnutie pred sebou, no môžeš si byť istá, že v takej situácií je veľmi veľa žien...(takže nie si sama ;-) )

Nannyyy-dakujem za super príspevok , stotožnujem sa s ním , tiež sa cítim strašne staro :D Ale u mna to dalej nepokročí, takže sa nebojím :)...

Keby to bolo o inom, tak by som ti to vyslovene zakázala. Lebo ja mladý mudrlant, som sa zaľúbila do niekoho, kto by mi mohol byť "otec". Ale zaľúbila, nie pobláznila. Bolo to úplne o niečom inom ako s rovesníkmi, pravdu povediac, žiadneho rovesníka som predtým nemala. Proste bolo to neskutočne silné, veľmi, veľmi emočné, už len tým, že tam bol ten vekový rozdiel, poznačili ma jeho skúsenosti, bol rozumný, riešili sme úplne iné veci nie detské somariny - dospelácke. Samozrejme, vzťah bol tiež ako vzťah dvoch dospelákov - zo všetkým čo k tomu patrí. On bol už "preplieskaný" životom a tým, že sme tvorili "pár" (málokto o tom vedel)a on bol "väčšia" osobnosť, tak ma ovplyvnil a tie jeho "životné" skúsenosti som pobrala sama na seba. Bola som veľmi mladá ale už som s ním prežila akoby "celý život". Mladosť, dospelosť, "starobu" - zas dedko nebol. Ale,,veľa emócií na tak mladého človeka, ktorého toto všetko v živote ešte len čaká. Potom nastal koniec. A myslím, že ma to poznačilo do konca života. Už teraz sa cítim staro. A vtedy som ani nemohla počuť o tom, koľko mám rokov, čo všetko ma čaká - tak mi hovorili, mne bolo zle s toho, že mám život pred sebou.Cítila som sa, akoby som ho už prežila. Nemala som chuť zažiť niečo nové, pekné. No zničila som si celú svoju mladosť.
Teraz chodím s partnerom o 6 rokov starším, veľmi ho ľúbim, ale...nezabudnem

Nezaľúbte sa do niekoho staršieho už len preto, že sa budete musieť vysporiadať s omnoho "inými" dávkami skúseností -alebo teda dostanete sa do sveta, ktorý do života mladého človeka nepatrí, už len tá zamilovanosť je silná, takže čím skôr to ukončíte, tým lepšie pre Vás.

Rada do života.
Ale keďže sa chceš s ním vyspať, dosť mimo témy.

_meno,akiay
dakujem za príjemnú reakciu :) áno,je to tak,že sa to miesto snažím zaplniť.Ocino je emocionálne nedostupný, takže tam sa velmi nemám ako pohnúť,je to iba o uvedomovaní si toho problému... Akurát si neviem pomocť,už v puberte sa mi nikdy nepáčil nejaký rovesník , aj aj teraz , muž musí pre mňa vyžarovať mužnosť, a tú som poriadne v chlapcovi do 25 nikdy nevidela.Taktiež záleží ako sa ku mne správa, to,aký je milý,stará sa o mňa ( nie finančne,na to ja osobne zhlboka kašlem),ochraňuje ma ... Proste sa potrebujem pri mužovi cítiť ako malé dievčatko ktoré chráni, zatiaľ čo pri mladších chalanoch som sa cítila ako keby som ochraňovala ja ich :D

podla mna je moc mlady pre teba, skus skor rocniky ´55 a menej

Isteže je ženatý. A to, že je sukničkár si len nahováraš, aby si ospravedlnila svoje túžby. Ak by bol sukničkár, už by ťa dávno zbalil, nemyslíš? Jedine že sa mu nepáčiš.

Drahá goldenHeart, chápem Tvoje pocity, aj sklamanie z jeho nezáujmu a možno (hraničiace s istotou) to teraz nepríjmeš, no je to pre Teba tá najlepšia vec akú môže on urobiť pre Teba, že Ťa odmietne.
Tiež som si tým prešla a v podstate to neľutujem, teda nie kvôli sebe ani kvôli nemu, ale keď vidím jeho ženu, ktorá bola pri ňom, keď mali problémy, keď začal podnikať, keď sa narodili deti, keď bolo treba sa uskromniť... Ja som si síce neužívala žiadne jeho peniaze, to by som sa ani do zrkadla nepozrela na seba, no pozrieť do očí tej žene... Veľmi by som sa jej chcela ospravedlniť, no viem, že žiadne "Odpusťte mi prosím..." jej nič nevynahradí. Aj keď viem, že som nebola prvá ani posledná, no proste som v tom zozname.
Tiež som si vynahrádzala otcovský komplex, ale ver, že žiaden sex za to nestojí. Je to už sedem rokov odvtedy a moje pocity sú úplne rovnaké vždy keď zavítam do toho mesta odkiaľ pochádza. Držím prsty, nech sa rozhodneš tak, aby si to nielen že neľutovala, ale aby si neublížila nikomu a hlavne nie sebe.