Snazim sa nestresovat, ale pre mna aj ten samotny den vyvolava paniku (byt stredobod pozornosti, vobec to prezit), okrem ineho, ze je to na cely zivot atd :). Ani z priprav som neni nejaka nadsena, aj ked chapem, ze to je stres, ale mne sa do toho ani nechce. Proste mam pocit, ze by som mala byt stastna a tesit sa, ale nie je to tak. Mala som taku euforiu zo zaciatku, ako ma poziadal o ruku, ale ta uz davno opadla.
Ja som si vzdy tak nejak myslela, ze ked to pride, tak Ti to bude proste jasne, a nebudes pochybovat...
MultiLevel: Dakujem za povzbudenie :). Ale sama pises, ze Ty si ten stav nemala. Ja proste pochybujem o nas ako o vztahu, ze ci je to "dostatocne" na to sa vziat. Svadbu beriem ako naozaj velky zavazok, a predsa by som si mala byt ista, ci?
Sakabeuska: :) Este mas cas... to ja mam za necele 3 mesiace....