Ahojte..potrebujem sa vyžalovat ..pred týždňom mi umrel môj milovaný psík..ale idem po poriadku..kúpili sme ho pred 10 rokmi s mužom ešte sme nemali deti keď mal psík 2roky narodila sa nám dcéra vtedy mu ešte bolo dobre potom sa narodila druha dcéra a času na neho bolo menej aj keď sme ho často všade so sebou hrávali..veľmi má zbožňoval..postupne som ho ale stale menej hladkala ale stale som si ho všimla..bývame v činžiaku takze bol stale s nami..dávali sme mu jesť len drahšie granule ale on pýtal aj naše jedlo tak som mu vždy dala niečo no a myslím že tam nastal problém..po siedmich rokoch sa mu začali robiť močového kamene psík zrazu nevedel cinkať lebo mu kamene upchali mocou trubicu 7x postúpil takto operáciu chceli sme mu dát šancu na život..operácie stali okolo 8000eur a ešte okrem toho iné veci...no neľutujem ani euro len chcem napísať že hrozne ľutujem že keď nám začal ocikavat cely byt začala som byt na neho zlá a nevšímava aj s mužom.posledne dve operácie znášal zle lebo mu vyšlo črevo a pomedzi širšie na mechura mu vychádzal moc tak ho museli otvoriť 2x. Potom chudáčik dostal porážku a nevedel sa postaviť tak sme ho dali utratí so strasnym plačom...no ale ja sa s tým neviem vôbec zmieriť.a najviac má trápi že to že ho zbožnujem som si uvedomila až po smrti..strašne to ľutujem že som si ho nevšímali a bola na neho zlá lebo pocikaval byt ... Stale si hovorím že som ho mala hladkat no mám ďalšie dieta(3.)tak som nemala čas si ho všímať lebo som vačšinou utierala jeho pocikane .je mi ľúto že zomrel aj keď so mnou, ale nebol predtým povšimnutí...neviem ako si to nevyčítat...chyba mi veľmi aj keď sa mám o koho starať..
A
Výčitky zo smrti psíka
Domi a Kika, obe ste prisli o zvieratko velmi smutnym sposobom. Nemam co napisat, co by vas utesilo. Verte tomu, ze cas urobi svoje a "zahoji sa" to. Myslite na svoje zvieratko, kludne sa s nim rozpravajte, ak to pomoze. Povedzte mu v duchu, ako velmi vas mrzi co sa stalo. A potom otocte svoju lasku voci ostatnym zvieratkam, ktore mate. Snazte sa nevycitat si, co sa stalo, staci ak sa poucite. Tak by to malo fungovat v zivote so vsetkym. Neutapat sa neustale v niecom a tocit sa dookola, ale uvedomit si svoju chybu a uz ju neopakovat :) Drzim vam palce :)
Antipsiska, nechapem preco sa nejdes odbavovat do temy "nemam rad zvierata". Ale rada sa ta opytam - a ty si koho vazis? Koho mas rada? Milujes vsetkych ludi na svete? Nemas predsudky voci farbe pleti, voci vierovyznaniu? Ked vidis ako sa zabijaju ludia pre kus zeme, ako to beries? V com si lepsi nez iny zivy tvor? Co vsetko si urobila pre dobro ludi a aky prinos mas pre spolocnost? Dakujem za odpovede :)
Každý máme svoje / iné hodnoty. Niekto má rád a váži si všetko živé aj psov a iný si celý deň leští mobil, auto, robí intrigy a hodnotí podľa seba/etalónu druhých.
To je úplne normálne.
radsej sa venuj tvojim trom detom namiesto psov...chore tato spolocnost skor pomoze psovi investuje do neho peniaze nez by mala pomoct druhemu cloveku...slovaci su chori narod na psy raz sa nam to vypomsti
Ahojte. My sme 24.aprila kupili domcek a tesili sme sa ze nase dve deti a nas psík,ktoreho sme mali rok a pol z utulku, budu santit na dvore. No 3 dni po presťahovaní nam utiekol, tak spm ho sla večer hľadať. Po pol hodinovom hľadaní som sa rozhodla,ze sa vratim este raz ho hladat. Zrazu som ho zbadala,ako sa vracia domov. Tak som na neho zakricala menom,aby som ho privolala, ja hlúpa. Rozbehol sa za mnou cez cestu a zrazilo ho auto. Rovno predo mnou, priamo pred domom,hrozné. Všetko som videla. Hned som utekala pre neho,zil. Vsetko ho bolelo,plakal on a ja tiez. Bol nejaký prehnuty,zlomený. Tak som s nim v noci utekala k veterinarovi a on povedal,ze je ochrnutý a ze on by ho nevedel operovať. A ak by sa dalo,tak by to stalo veľa peňazí. Tak sme sa rozhodli ukončiť jeho trápenie a dat mu injekciu. Pochovali sme ho na záhrade,po ktorej mal stastne behať. Moja radost z domceka sa zmenila na obrovský smútok a z domu sa neviem tešiť do dnes. Máme dalsieho z útulku,skoro na vlas rovnakého,ale uz to nieje on. Máme aj fenku, hram sa s nimi,maznam, milujem ich...ale stále si kladiem otázku,co ak by niekto mu pomohol,mozno iný lekár. Verte,dala by som vsetky peniaze za to,aby bol tu. Nemôžem sa s tým vyrovnať do dnes. Po nociach placem ako malé dieťa, aj cez den pri spomienke na neho. Uz si pripadam ako pripad pre psychologa, ale vinim sa za jeho smrt, keby som na neho nezavolala,mozno by zil. Mozno som ho mala dat operovat. Aj ten vysnivany domcek by som vymenila za neho.....
Ahojte mne sa dnes stalo nieco najhorsie co som necakala neni to o psikovi ale macicke mali sme 4 maciatka a jedno co sme si chceli nechat co krasne uz chodilo papalo tak dnes nestastnou nahodou umrelo bolo to tak ze bolo rano a dali sme vsetky styri von behali si a tri isli do izbicky a ja som si myslela ze aj ta 4 ale nebolo to tak ja som sa blaznila s frajerom a ako som vstala zo stolicky z celou vahou som svojej macicke stupila na brusko a zacalo grckat krv a trapilo sa dost dlho ja placem od rana lebo si to davam za vinu aj ked som o nej nevedela a velmi ma to boli chcem ju naspät ale to sa vratit neda a na nic ine nemyslim len na nu hrozne sa citim nikto mi to nedava za vinu ze to bolo nechtiac ale darmo ja si to davam lebo som videla ako trpela a kvoli tomu ani nejem furt len placem a venujem sa aj trom maciatkam boze viete mi poradit ako sa mam stym zmiernit mam len 17 rokov a nwm nato predstav mysliet pomozte :(
Cariboo, ďakujem za Vaše povzbudzujúce slová, trošku sa mi uľavilo, ale stále mi je za ňou veľmi, veľmi smutno, aj teraz plačem, nadovšetko som ju ľúbila a neskutočne mi CHÝBA ...
Tiez nedokazem pochopit ludi, co si po par tyzdnoch kupia nove zvieratko. Akoby ten tvor, ktoreho mali doteraz tak radi, bol len hracka. Najvacsiou ulavou vam vsak moze byt to, ze uz vase zvieratko netrpi. Urcite ste spravili co sa dalo, ved ani cloveka sa kolkokrat nepodari zachranit. Spravte si nejaky cajik na upokojenie a myslite nato pekne co ste spolu prezili.
Aj sa som prišla o moju milovanú Larušku pred mesiacom a doteraz sa neviem z toho spamatať. Zomrela nám doma v obývačke vo veku 8 a pol roka. Všade ju vidím, cítim je nádhernú voňu, neskutočne mi chýba. Stále len plačem, obviňujem sa, že som mala pre ňu viac urobiť, hoci sme s ňou chodili k veterinárovi. Dostávala infúzie, lieky ale všetko už neskoro. Odvtedy, čo nám odišla, nechutí mi jesť, schudla som 6 kíl, bojím sa, že skončím na psychiatrii na liekoch. Potrebovala by som, keby sa niekto ozval, čo niečo podobné prežil a či sa mu podarilo z toho dostať.
Pri čítaní Týchto príspevkov je človeku ťažko.Niekto má to štastie že má psíka,ktorý sa dožije až 15 rokov,inému odíde mladý.Ja som prišiel o psíka pred 14 dňami.Bol to kríženček ratlík,čivava.Mal problémy so srdiečkom,užíval furosemid a vetmedin.Liečil ho dr.Rutkay,ktorý mu podla diagnozy a zhoršovania sa stavu velku šancu nedával.Ja som tomu stále akosi neveril,hoci psík aj kašlal,zadýchaval sa až nakoniec mi skolaboval a nepomohol ani kyslík.Stále si vyčítam že som mal kúpiť aspoň mobilnú klímu,čo by bolo snád môjho psíka ušetrilo,hoci dr,vraví že by sa to len o pár dní oddialilo.Neskutočné,ako to dokáže človeka zobrať,nesústredím sa v práci,nechutenstvo a stále výčitky,prečo som to či ono nespravil.Vet tvrdí že psík po 10 roku je už starý psík a majiteľ by mal byť vlastne rád že sa takého veku dožil.Mnohým odídu oveľa skôr a že majiteľ ba sa mal na to pripravovať že tá chvíla môže prísť nečakane.Poznám ľudí,ktorý pri strate psíka pár dní posmútia,prejde ich to a opár dní majú nového.Mne to nejde,asi potrebujem čas ale myslím že tých výčitiek sa už nezbavím.Prosím vás napíšte svoje skúsenosti,alebo rady,človeku sa snád aj ulaví.
