Samovrazda

Čajka, naozaj nepoznám presne tvoju situáciu... Je mi ľúto, že si chorá, asi si nikto nevie predstaviť, čo všetko to obnáša, kým niečo také neprežije, ale zase netreba zúfať. Nie je to jednoduché sa s tým zmieriť, ale keď budeš zúfať a ľutovať sa, tak sa nič nezmení... Len budeš z toho viac frustrovaná.
Čo sa týka práce, jasné, že ľudia pozerajú, keď je niekoho choroba vidieť, ale ak budeš pri tom pozitívne naladená, usmeješ sa a budeš milá, tak budú všetci príjemne prekvapení, koľko máš elánu.
Ad pohyb - určite existujú možnosti, ako sa trochu hýbať a niečo robiť. Skús sa opýtať lekára.

Zuzanke:tvoje rady su pekne,ale nerealne.jednak ledva chodim,cize bicykel trci na balkone.robota sa da zohnat len u pokladni,ale kedze mam rozpadnute kosti...choroba je na mne vidiet,takze je tazke medzi ludi,lebo kukaju a ohnvaraju.snazim sa nevsimat si to,ale niekedy to nejde a som parkrat uz do takychto 'vymetenych'a necitlivych ludi skocila.som kost a koza,takze ma nazyvaju anorektickou a kedze mam malo vlasov...takze nech si radsej neskusis to co ja,lebo potom sa ti bude este len'radit'

Uf, dobre, nemas to lahke, ale skus napisat viac. Musi byt z toho cesta von, cim viac budeme vediet, tym lepsie ti mozme pomoct ci poradit. Ako si ochorela? A kolko mas rokov?

čajka nedepkuj.
1. keď sa na teba vykašľal manžel, tak zjavne pre teba nebol ten pravý a máš šancu nájsť niekoho, komu na tebe bude záležať.
2. Choroba zrejme nie je nič príjemného, ale buď sa o liečbu aspoň treba pokúsiť, alebo sa naučiť žiť s tým, čo ti osud nadelil. Pozri koľko chodí po svete ľudí bez nôh, zraku, sluchu... A sú radi, že sú tu. Ty na tom určite nemôžeš byť horšie.
3. Kto chce pracovať, prácu si nájde. Sťažovanie nepomôže.
4. S mamou sa snaž vychádzať, keďže u nej bývaš a si na ňu zrejme odkázaná. Nevyvolávaj zbytočne konflikty.
5. Daj si predsavzatie, že sa aspoň 2x do týždňa stretneš s nejakou kamarátkou, zájdeš na prechádzku na čerstvom vzduchu, na bicykel, do kina. Netrč doma a snaž sa žiť.
6. Každý má depky, ale samovražda nie je riešenie. Viem to zo svojho okolia, keď mi takto odišli 2 mladí ľudia, ktorí sa takto rozhodli riešiť svoju situáciu a zničili tak životy mnohým ďalším ľuďom... Tak hlavu hore a napíš niečo pozitívne.

Ja som zbytocna.pred rokom som ochorela,manzel sa na mna vykaslal,som bez penazi,roboty,byuam u mamy,ktora ma ma na haku.a vyĺiejcit sa neda.stojim v okne kazdy vecer.

Ako si niekto moze mysliet, ze je zbytocny? Keby si bola zbytocna, tak tu nie si...

Ale samovrazda, to nie...jednak by som asi nikdy nemala dost odvahy ublizit sama sebe a jednak si myslim, ze veci sa daju riesit aj inak - a treba zacat v prvom rade u seba.

Mam, naposledy minuly vikend. Niekedy mam pocit, ze cokolvek chcem a akokolvek sa snazim, nedari sa. V poslednom case sa mi neuspechy, resp. negativne zazitky, veci,..., hromadia a miestami uz naozaj nevladzem a mam pocit, ze som zbytocna a nechce sa mi zit. Ale snazim sa to brat tak, ze sa to proste deje a treba sa cez to preniest a nemysliet na to, inak to len boli, rozoziera vnutro a len viac a viac ublizuje mne samej. Vdy som bola maximalny realista a veci okolo ludskej duse som nikdy neriesila.

no ja mam skor niekedy pocit ze niekoho by som najradsej zavrazdila:) ale nie srandujem..no clovek mava v zivote take depky ked sa mu nedari..ale potom si poviem ze nikdy nebolo tak zle aby nemohlo byt este horsie...a dufam ze bude lepsie, clovek na tie problemy casom zabuda, no prichadzaju nove, to je taky kolobeh zivota ktory si myslim postihuje kazdeho, ale nemyslim si ze samovrazda by bola riesenim...