Moje duševné trápenie trvá dva roky, nemyslím si že je to depresia to je to ako taký kameň na duši čo nosím stále zo sebou a nedovolí mi prežiť nič na plno. Som ako keby v takom obale a nič sa ma priamo nemože dotknuť, nemožem nič naplno prežiť....stale nad niečim musim premyšlať, analyzovať, hĺbať, čítam medzi riadkami a to maprivádza stále do pochnúrnych nálad..kôli tomu potom kašlem na všetko, na priatelov, rodinu, školu ..je mi to absolútne ukradnuté lebo mám pocit že moj život nemá zmyslel...už ani neviem kedy som mala naposledy s niečoho radosť.....píšem, že to drvá dva roky....predtým som bola sangvinik, vela sa smiala, mala radosť zo života, tešila sa z maličkostí, neriešila názory druhých ...mala som záujem o život a o všetko okolo mňa..no teraz som v letargii s ktorej chcem vystúpiť...ja chcem byť zase to veselé dievča :( stal sa zo mňa totálny melancholik, duševná troska, chodiaca mŕtvola :((..
Čo mám robiť aby som bola zase veselá, zase bola sangvinik? :(