Bud/alebo?

:) rozumiem ti. ja mam zas opacny problem, ze uz sa akosi doma necitim ako doma, heh, neviem, cim to je, ci som extremne prisposobiva alebo co :D

Myslím že si sa už rozhodla :)

Doremi, dakujem ti za nazor :) taketo nazory zo zivota mi velmi pomahaju pri rozhodovani.

Vies co,o mojho priatela,ani tak nejde,nie som od neho teraz zavisla a on by ma podporil vo vselicom.

U mna a u teba je zasadny rozdiel a to,ze ja v ba zijem vkuse 5 rokov a mam tam tiez nejaku rodinu,takze ja som nej presytena a chyba mi moj domov...moja najblizsia rodina,priatelia...nevies s akym pocitom sa vraciam naspat domov kazdy tyzden...ze konecne,konecne...za cely zivot sa v ba necitim ako doma

Mate vsetci v niecom pravdu...ja to uznavam...

Len sa vazne toho bojim,ze ak si vyberiem karieru,budu to zabite roky,lebo absolutne nic neusetrim a tak ci tak sa vratim domov s holou prdelou,sice by som robila v obore,ale co z toho?
Potom budem mat deti,neskor...mi to bude tiez na prd platne,ze som si tu karieru vybrala,lebo pojdem na matersku :D Keby ostanem tu,urcite si nasetrim aspon nieco...

Je to zacarovany kruh...
Nemyslite si,ze vam odporujem,ale takto to citim...

presne tento problem som mala aj ja, rozhodla som sa odist a myslim, ze som to neolutovala, aspon zatial nie. viem, ze zivot v meste kt.poznam a s rodicmi by ma zabil. nikdy som nechcela byt doma, a uz ked som to pokaslala s vs, kt.som studovala doma, aspon teraz mozem vypadnut a byt trocha samostatna. za seba ti poviem, ze obcas je to dost tazke, pretoze tiez som v ba - pracujem tu, teda ucim a nikoho tu nepoznam, ani mesto, ani nic, ale ucim sa. viem, ze som odkazana iba sama na seba, nikto iny tu nie je, kto by mi pomohol a to cloveka vyburcuje k takym vykonom, ktore by si nikdy nebol schopny pomysliet, ze dokaze. rozdiel medzi tebou a mnou je v tom, ze doma mas priatela, teda je to taka pomyselna istota do buducnosti pre teba - ratas s tym, ze spolu zostanete a planujete spolu zit. ja som sa doma s priatelom rozisla, takze ma tam okrem rodiny nic ine nedrzi. ale ja som zas taka, ze aj kebyze mam doma priatela, od zivota, aky chcem zit, by ma to neodradilo :) tak sa rozhodni spravne, ako myslis, ze bude pre teba najlepsie. to, co mas ti neutecie a novymi skusenostami iba ziskas.

otázka je:do budúcna chcem sa zdokonaľovať,rásť, niečo dosiahnuť,byť šťastná a urobiť karieru v tom čo som vyštudovala alebo preskakovať zo zamestnania do zamestnania kvoli platu aby som mala dostatok financii a robiť to čo ma nebaví.

Chápem, že chces bývať vo vlastnom, kto by nechcel. Ale si uvedom, že ak ostanes doma, tvoja kariéra a možnosť rozvoja je zabita. Teraz ti možno stačí že utiahnes malý bytik - ak vôbec, ale životné náklady stúpajú, kým ako študentovi ti stačí minimum, ako dospelý potrebujes čoraz viac, a ked pridu deti tak pochopis, že im musíš dať toho ešte viac. Tam kde žiješ, ostanes stagnovat na jednom bode. A na zabezpečenie od muža sa nemôžeš spoliehat. Naozaj nie. Ak ostanes doma, študovala si úplne zbytočne.

Viem,ze v zivote nejde o financie len :)
A baby 5 rokov,ked to beriete z tejto stranky,ze "organizovanie zivota bez rodiny"....tak 5 rokov to uz takto funguje,sama si platim z casti intrak,varim si sama,nasi ma nenabalia 10chodmi,chodim kam chcem,kedze si zarabam na brigadach,ale takto si neusetrim,kedze si zarabam,aby som mala na tieto veci.nie som az taka od nich zavisla. Bola som vychovavana k samostatnosti.

Mne ide o to,ze chcem nieco svoje uz,nie byvat pod ich strechou,alebo na intraku na izbe s dalsimi 3ludmi,alebo na byte so 6ludmi...ja uz takto zijem 5rokov a verte mi, takto sa clovek v takychto podmienkach osobne moc nerozvinie...

davam za pravdu v poslednom prispevku od phoe. velmi vela ta to nauci a posunie vpred

V živote nejde len o financie... samostatnost a nezávislosť je hlavne o osobnom rozvoji . Tie štyri roky ked si budeš život organizovať sama bez rodiny ti da veľa.