Ako sa zachovať

Ďakujem všetkým za rady!Hlavne Kafik,nejak ma to naštartovalo sa nebáť a nevyhýbať sa tomu..skúsim im nastaviť zrkadlo,snáď to pomôže.Nie som pacifistka,len nechcem zbytočne vyvolávať konflikt,chcem ísť na to premyslene,nech sa radšej oni chcú vyhnúť mne,ak to bude nutné,nech sa cítia oni diskomfortne v mojej blízkosti,nie ja v ich.Keďže sa vídame denne,tak ma stihli vytočiť za tú dobu,čo som to písala,ešte snáď stokrát.Oni to majú v povahe,každému hneď drzo a nevrlo-ako im ústa narástli,povedia čo si myslia.Predtým,kým sme nemali maličkého,bolo všetko O.K..Nestarali sa do nás,nemali dôvod.Boli vždy milí,dalo sa s nimi zasmiať,porozprávať.Teraz ma najskôr skritizujú,potom keď sa chcú baviť,premáham sa,cítim ako mi vrie krv v žilách :-D mimochodom som dosť kľudný človek,máločo ma vie rozhádzať.Priznávam,že aj ja som citlivejšia ako predtým,ale iba vo vzťahu k synovi,som mama,ak sa so mnou ide baviť niekto ako s dieťaťom a povýšenecky,hlavne pred ním,tak mi to vadí.Chcem nech vo mne vidí autoritu a silnú osobnosť.Moja rodina si nedovolí niečo také,oni sú takí úctiví ku každému-dokonca aj s deťmi sa bavia ako so seberovnými.Nikdy som nepočula,že by mojej mame niekto povedal,že robí niečo zle pri mojej výchove,a samozrejme,že aj ona robila nejaké chyby.Ďakujem ešte raz,obrním sa trpezlivosťou,obmedzím stretnutia a vyskúšajú si aj oni svoje správanie na vlastnej koži :-)

No, podľa mňa chceš nemožné. Si zarytá pacifistka, že nechceš nikomu ublížiť?? Lebo buď sa rázne ohradíš (a rodinu urazíš), alebo si necháš skákať po hlave (a zožierať to bude teba). Tu asi iné riešenie neni. Jednoducho a slušne im povedať, že pokiaľ ti budú stále dávať nevyžiadané rady a buzerovať ťa, nech radšej na návštevu ani nechodia. Dieťa je tvoje a tvojho partnera a jedine vy máte právo rozhodovať, ako sa oňho starať a čo je preňho dobré (v rámci nejakej zlatej strednej cesty, žiadny extrém neni dobrý).
Nevyhýbaj sa im, nebuď ticho. Ide o tvoju pohodu a pokoj a o ten sa nepostará nik druhý iba ty. Tak sa nauč slušne a pokojne ohradiť, so širokým úsmevom sa poďakuj za rady a ignoruj ich, prípadne, keby si bola papuľnatejšia, začni komentovať ty ich - že nie su dobre oblečení, vonku je teplo a oni sa zbytočne paria v kabáte, nech si dávajú pozor lebo spotené telo ľahšie prechladne... atď. Nebuď mäkká. Jedna vec je, ak ťa niekto buzeruje a druhá vec je nechať sa buzerovať a nepostaviť sa tomu. Nečakaj, až ti rupnú nervy, ale čím skôr im rázne povedz: ďakujem, vaše rady nepotrebujem. Ak si s niečim nebudem vedieť poradiť, spýtam sa vás. Držím päste, nedaj sa.

A aky si s nimi mala vztah predtym, ako ste mali dieta?

hmm, zmeniť sa ich veľmi nesnaž, asi by sa to nepodarilo. Sú ľudia, ktorí si myslia, že ich spôsob je ten naj, správny. Väčšinou sú to najstaršie deti alebo jedináčikovia (tvrdí psychológia, nie ja ;)). Vyčítať im to nemá význam, prosto to tak vnímajú.
Ak máš odvahu a dokážeš to povedať dostatočne úctivo, ale zároveň jednoznačne, tak im povedz, že si vážiš, že ti chcú pomôcť a poradiť, ale že toto je vaša domácnosť a máš právo robiť veci tak ako ich ty a tvoj partner vnímate najlepšie. A že ak budeš potrebovať s niečím poradiť, spýtaš sa ich.
Nemôžeš očakávať vrelú reakciu, ale časom si na to proste zvyknú.
Ak s tým neprestanú, tak sa potrebuješ ty vo svojom vnútri voči tomu ohradiť, aby si si zachovala pokoj a zbytočne sa neznervózňovala. Potrebuješ prijať fakt, že sú iní, že majú tendenciu radiť a do všetkého sa miešať. Nebrať to osobne, ale ako výsledok ich minulosti, ich rodinného zázemia, okolia v ktorom vyrástli.
A skús reagovať tak, že normálne milým tónom povieš, ako danú vec vnímaš ty, napríklad k tým plienkam, že och, nie, to nie je potreba. Keby som videla, že má drobček červenú riťku alebo je kvôli tomu nespokojný, tak by som určite menila častejšie, ale momentálne úplne stačí ako to robím teraz.
Moja babka musí k všetkému niečo povedať. Treba sa naučiť sa nad to povzniesť a zareagovať priateľsky a s úsmevom a zároveň dať najavo, že radu si počula, zamyslela sa nad ňou a zhodnotila, že to robíš správne ;) Poprípade si nechať vysvetliť prečo je ten ich spôsob "lepší". Netreba zas vždy hneď odmietnuť, niečo predsa len môžu vedieť lepšie. Tvrdohlavosť nie je zrovna cnosť ;)

nie si ich nevesta, tak to je také nijaké, navrhni stretnutia mimo domova, alebo nech ich tvoj partner navštevuje s dieťaťom bez teba a môžu prebaľovať každých 15 minút. A keby nečakane prišli, povedz im že ďakuješ za kritiku a rady, uvar im čaj.... najlepšie by bolo, keby si ich niečim zamestnala kočíkovaním a tak. Keď už musíš tie pripomienky vypočuť, nebráň sa tomu a pozri si na nete, ako to robia iné mamičky, ako to má byť správne, poprípade sa popýtaj doktorky na poradni a potom im daj slušnú odpoveď, že nemusia mať strach, že to máš pod kontrolou, veď tie plienky dnes sú super, dieťa ani necíti, že je mokré, oni budú mat pindy furt, lebo im záleží, a teba to len vyprovokuje rozširovať si obzor, ber to tak, že to je dobré pre syna.

asi je najlepšie sa nad ich radami len pousmiať a myslieť si o nich svoje a robiť si podľa seba ... možno ti nechcú zle, ale určite aj oni majú svoje deti a nemôžu očakávať, že tak ako sa oni chovali k nim sa budeš aj ty k svojmu synovi .... ty ako si sama napísala sa o neho staráš ako najlepšie vieš a preto nemaj výčitky, aj keď viem, že ťa to trápi, asi aj hnevá, že si niekto myslí, že má patent na rozum