Asi ma moja 20 rocna dcera nejaku poruchu, mam strach

skusila som dva rozne pristupy, jeden, ze som ju zacala ignorovat, vysledok bol, ze len tak sa povalovala a depkovala, druhy, ze som s nou slusne komunikovala, kedy jej reakcie boli, ze lekarka ani nikto jej uz nepomoze, ze je to zbytocne, a ze chce len pokoj, nic ine ju nezaujima,

ja ju nemam ako dotiahnut k lekarke, z roboty nas prepustaju, nemozem si dovolit volno, ktore som uz v auguste navyberala a snazila sa jej pocas volna neuspesne pomoct,

to sa fakt mam pozerat na jej cestu do zahuby a zit si svoj zivot?
alebo mam sa jej este venovat, tolerovat a dufat na zazrak, ze cas pomoze?

Na naozajstnu depresiu potrebuje lieky. Tak skúste tie. V prvom rade si myslím že treba pomenovať problém. Teda či je ozaj chorá...neviem si predstaviť že by mi moja mama tolerovala takéto povalovanie sa....neviem ako vôbec spolu komunikujete...myslím že by si sa mala poradiť s psychologickou, ako s ňou vlastne komunikovat.

Odborná pomoc,psychiater. Ak nebude chciet íst nikam , vylákať ju pod nejakou zámienkou, ked uz psychiater bude vydiet v akom jej stave a ako reaguje , a ked opíšete aj vy ako sa správa, urcite to nenechá len tak. Proste ju tam dostať.

ide o to, ze neviem, ako jej mam pomoct, a ako mam uz aj ja zacat normalne zit

to som uz planovala urobit, ale ked vidim, v akej je dcera depke kvoli rozchodu s jej priatelom, kedy aj zdravy clovek trpi,a nablizsi su mu oporou, mam ju nechat len tak? a ak je ku tomu naozaj aj chora, tak fakt ju mam nechat len tak bez pomoci?

Nikto ti nedá záruku, se sa ti dieťa nezabije. Ale nemôže ťa donekonečna vydierať, a ty sa nesmieš nechať. Lebo ty skoncis na psychiatrii a ona si zničí celý život. Povedz jej, že ty jej nevieš pomôcť, nech sa ide liečiť, alebo nech odíde. Áno, buď sebecka. A ak sa pokúsi zabiť, pôjde na psychiatriu. Alebo ak sa ti bude vyhrážať samovraždou, rovno volaj záchranku, nech si ju tam vezmú.

pomohlo by mi uistenie, ze dcera nie je chora, a ze bez obav nemusim byt v noci doma, kedze je v depke, a ze si nepodreze zily,ak bude sama, s myslienkami, ze je nepotrebna, ze ju bez obav mozem vyhodit z domu, ak nebude splnat dohodnute podmienky, toto som cakala od odbornika, pri doplnujucich informaciach som uz nedostala ziadnej rady,

ked som tieto problemy riesila, kym este neboli vyhrotene, vsade som pocuvala, aka som nepodarena matka, ze chcem vlastne dieta vyhodit z domu, ze vsetky decka su dnes ine, ako si mozem dovolit uprednoostnit mojho priatela a zivot s nim pred dcerou, a preto som teda skoncila na opicej laske bez mojho vlastneho zivota, u mna je to vsak strach, lebo reakcie mojej dcery sa mi zdaju nezdrave, nezvladnutie rozchodu s jej priatelom, nechanie skoly, nechanie vodicaka, nestaranie sa o nic, len plakanie, revanie, naviazanie sa na mna

Veď vravím, začni chodiť ku psychológovi, lebo ty máš syndróm naviazanej matky. Opičia láska.

bola som v auguste aj za psychologom, nepomohol mi, povedal, ze je to syndrom decka z neuplnej rodiny, a ze si mam zacat zit svoj zivot, u nej je to len histeria, a ze mam sa na co tesit v nasledujucich rokoch,

neviem, co mam robit

Normálne ťa využíva a citovo vydiera. Chod ku psychológovi ty, potrebujes to.