Úplne nemožné dievča odpudzujúce všetko mužské čo sa hýbe

Som dvadsaťročné dievča. Keď som bola dieťa, bola som extrovertná, vždy sa smejúca, nebála som sa nikoho, nemala som problém komunikovať s hocikým, aj neznámym. Prišla puberta a ja som sa začala meniť. Mám skvelú rodinu, odmalička ma podporovali vo všetkom, čo robím, a teraz študujem na vysokej škole a som výbornou študentkou, nádejnou budúcou lekárkou. Mojím problémom je to, že si o sebe myslím, že som divná. Ak sa stretnem s hocikým okoloidúcim, nemám problém s ním nadviazať rozhovor. Ale akonáhle sa hlavne s opačným pohlavím mám viac zblížiť, hoci len kamarátsky, a viac byť otvorená, som totálne nemožná. Hovorím samé nudné kecy a mám trému, zakoktám sa zakaždým a potom sa cítim strašne trápne, a pomyslím si, že ten chalan si teraz o mne myslí že som hlúpa hus. A preto si myslím, že totálne odpudzujem mužov. Ale nie výzorom, o ten sa starám ako sa o seba ženy majú starať a snažím sa pekne obliekať. Nezáleží mi veľmi na tom, čo si kto o mne myslí, ale desí ma pomyslieť si, že si o mne niekto myslí že som hlúpa a nevychovaná. Myslím, že vôbec nepatrím do tejto doby! POMOOOOC! Povedzte mi prosím, čo si o tom myslíte a poraďte :)