Dcerka nastupila do prveho rocnika zakladnej skoly problem je v tom ze je od malinka hanbliva dnes vravela ucitelka ze je sikovna vsetko vie len sa nehlasi musi ju vyvolavat aj ked sa jej niekto nieco opyta ked sme spolu ci moje kamaratky alebo niekto tak neodpoveda musim jej pat krat povedat ved povedz tete ako sa volas povec kolko mas rokou dost ma to trapi ja som bola uplny opak :-)
hanblivost dcerky
Zrejme bude introvert a hanbliva, nie je na tom nic cudne. Ja som bola tiez ako dieta strasne hanbliva a tiez som mala mamu, co bola ukecana a vobec ma nechapala. Tvoja dcerka potrebuje hlavne pochopenie a aby ste ju brali taku aka je. Aby ste ju prilis nekritizovali a netrestali. Suhlasim, ze z toho vyrastie, len potrebuje citit lasku, lebo taketo deti su viac citlive a ked ju budete prilis kritizovat, moze mat neskor problemy so sebavedomim.
Plus este chcem dodat, ze kazdy potrebuje iny cas na to, aby sa prisposobil novym ludom a prostrediu. ved chodi do skoly iba tyzden, to je strasne kratko na to, aby uz zapadla a bavila sa so vsetkymi, akoby ich poznala od narodenia...treba jej dat len cas a podporu..
ved to je uplne bezne, ze sa tak hanbi...najma introvertne deti su take. Mnohe maju strach z neprijatia ostatnymi. Take deti treba chvalit a povzbudzovat, s kritikou velmi opatrne. Treba, aby trosku nadobudla sebaistotu a bude otvorenejsia a spontannejsia aj v kontakte s ostatnymi detmi a s ucitelmi. Ona velmi dobre vie, kedy ma pozdravit, kedy ma povedat svoje meno, podakovat a podobne, len ma obavu to vyslovit. Nejde o to, ze by to nechcela, ci nevedela povedat, ale v tom, ze citi neistotu v socialnych vztahoch. Preto treba chvalit a povzbudzovat, ale zas nie nejako neprirodzene a nasilu..
winki o tom hovorim, dieta ma svoj svet a dospeli sa ho snazia vychovou znicit, pretvorit dieta na svoj obraz, aby bolo vhodne do spolocnosti, scivilizovat ho, niektore dieta sa necha lahko, ine tazsie, ale vsetky sa postupne zmenia a stratia svoju prirodzenost. Na to ta ale nemusia predsa rodicia tyrat a ani dokonca kricat, staci, ze ta budu podmienovat. Potom ta daju do skolky a skol, aby ta okresali a vzdelali a pritom s deti robia len panakov, preco by malo dieta niekoho pozdravit len preto ze to tak vyzaduju nase pravidla, preco by mal niekomu, koho ma u riti, povedat svoje meno...
Ja som bola od narodenia hamblivé decko. Také uzavreté do seba. Vydržala som sa sama hrať celé hodiny a to potichu. A to ma doma nebili, nekričali a ani netýrali. Proste som mala svoj svet a iných som do neho pustila len po čase. A aj neskôr, nemala som problém a núdzu o kamarátov, ale som mala len pár ľudí s ktorými som vykecávala o všetkom. Ten zvyšok som len počúvala a potom som pre nich bola namyslená.
myslim ze vobec nie je zle, ked je dievca samo sebou a nie nejakym cvicenym papagajom - pozdrav, podakuj... to su veci dospelych, to je nas sprosty svet, nenanucujme ho detom, ked ho odmietaju. Ona ho aj tak, zial pre nu, raz prijme a len potom sa skonci jej radost a destvo a prirodzenost. Myslim, ale to je len naozaj moja hypoteza, ze mozno ste ju prilis zakrikali ked nieco robila...ked sa prejavovala, bola hlucna? Nevraveli ste jej veci typu teraz bud ticho, nevyrusuj, mala by si sa hanbit, takto sa to nerobi, ako sa to spravas, co to robis... toto dieta "zabija"---
winki mas uplnu pravdu ana tiez sto krat jej musim povedat ved sa pozdrav podakuj :-)
ja ked som bola dieta mali rodicia somnou problemi uz v piatich rokoch mi nerobilo problem poslat niekoho do riti ups....
Z toho vyrastie, ja keď som bola malá tak som radšej vrátila starkej keksík, len aby som jej nemusela povedať ďakujem :D.
V škôlke ma nikto neprinútil pozdraviť sa, niečo opýtať, stažovať sa, povedať. Proste som bola ticho a vo svojom svete.
Dnes nemám problém otvoriť si ústa a brániť si svoje práva a názory.
ona s detmi vpohode len co sa tyka dospelich ako keby mala strach