Vedlajsie ucinky antidepresiv

Príspevok v téme: Vedlajsie ucinky antidepresiv
Cudzinec

Zdravim, uz raz som sem pisal.

Siel som za neurologickou kvoli trasu v prstoch (mimo toho vsak mavam aj bezdovodne pocity unavy a mentalnej vycerpanosti, tiez aj mravencenie v nohach alebo sa mi sam od seba nejaky sval napina par sekund, ale to len zriedka), urobila mi zakladne EMG vysetrenie na tetaniu s negativnym vysledkom, predpisala mi slabe antidepresiva (Sertralin Actavis 50mg) s tym, ze o dva tyzdne mam prist na kontrolu a urobia mi aj specialne EMG na tremor. Spravili mi pomerne podrobnu zdravotnu aj zivotnu anamnezu, takze doktorka usudila, ze to bude najskor problem psychosomaticky.

Ked som si prvy krat zobral polku tabletky (taku mam dennu davku na prvy tyzden), bol som uplne apaticky, nic ma nebavilo, mohol by ma prejst aj kamion a vobec by ma to nesralo, hoci tras zmizol, ale bolo mi to jedno. Mama chcela, aby som striasol slivky zo stromu, tak som tak aj urobil, ale zbierat sa mi uz nechcelo, proste som si len tak sadol a hoci mi mama dohovarala, nech zbieram, tak ani so mnou nehlo, vsetko bolo nudne a prazdne, bol som otupeny a chcelo sa mi len lezat a nic nerobit, no spat sa mi nedalo.

Rozhodol som sa, ze to budem brat radsej vecer nez rano, na dalsi den som sa citil celkom fajn az kym som si nezobral dalsiu poltabletku vecer. Zle sa mi spalo (tak ako aj predoslu noc), znova som bol otupeny. Povedal som si, ze to uz brat nebudem, ved nemam tazku depresiu a radsej nech sa mi trochu trasu prsty nez toto.

Tu druhu poltabletku som si dal vo stvrtok vecer, lenze ja sa stale citim divne. Rano, ked som sa zobudil, som si chytil tvar a mal som pocit, ze sa mojej tvare dotyka cudzi clovek a zaroven ze rukami sa dotykam cudzieho cloveka. Strasne som sa toho prelakol. Nastastie, uz potom ked som sa dotykal seba, tak uz to nebolo take rozdvojene ci ako to nazvat, no mam cely den pocity derealizacie. Vsetko mi pripada neskutocne, ako nejaka kopia reality ci pocitacova simulacia. Vsetko si potrebujem ohmatat, aby som si overil, ze je to skutocne, popravde ma tento stav strasne desi Tiez sa citim trochu otupeny a nesustredeny, hoci som trebars dnes soferoval a slo to celkom bez problemov. Vsetko je take prazdne a nic ma neserie, poziadal som dokonca mladsieho brata nech ma udrie, dal mi facku a niekolko silnejsich uderov pod pas a do brucha, bolelo ma to, ale vobec ma to nestvalo. Keby ma ulici niekto prepadol, asi by som zacal utekat len na zaklade racionalnej uvahy, ale nedokazal by som byt z toho nasraty. Prsty su sice az roboticky stabilne, stale sa netrasu, ale to je to, na com mi teraz najmenej zalezi.

Su taketo ucinky normalne? Prejde to? Co mam s tym robit? Odmietam dalej brat to svinstvo. Odporucili mi na neurologii psychoterapiu, tu hodlam kazdopadne vyskusat.

Totiz je pravda, ze mam sklon k nadmernemu sebapozorovaniu, takze asi aj preto som tak zdeseny z tychto pocitov, co teraz mam. Navyse mam z toho sialene myslienky. Napadlo ma trebars, ze ak ma toto neprejde, tak napisem depresivny roman o svojom zivote a potom spacham samovrazdu. Normalne by ma nic take nenapadlo. Prosim, poradte mi nieco, lebo mi je fakt blbo.

Sejla

Cudzinec. Úzkostné stavy sa mi objavujú z ničoho nič, alebo ich spustí nejaký banálny problém, väčšinou sa s ňou zobudím už ráno, búšenie srdca, cítim fyzickú bolesť, akoby mi zvieralo v hrudi, akoby mal každú sekundu prísť plač, ťažko sa mi dýcha a niekedy som úplne paralyzovaná. Ako dieťa som to mávala aj horšie, spojené so studeným potom, bola som dlhodobo pod emočným tlakom - v podstate celé detstvo, takže to sa malo skôr riešiť u psychológa vtedy. Dnes to beriem tak, že môj organizmus si na to asi proste zvykol a potrebuje mi z času načas uštedriť tú dávku bolesti. Čo som spozorovala, tak ruky sa mi zvyknú triasť na určité podnety - preľudnené, uzavreté priestranstvá, keď nemám raňajky, v prítomnosti nektorých ľudí. Niekedy to s nimi po chvíli zmizne, u niektorých pretrváva po celý čas. Pritom to nie je klasická nervozita, ako pred skúškou. Zvyknú sa mi podlamovať kolená, cítim sa oslabená.

hlinik

jedulka: Ludia nie su original, ale kopia svojich rodicov. Fungovanie je rovnake u kazdeho cloveka. Dokonca aj s bananom mame 70% rovnakych genov.

jedulka

a další nespokojenec, vy se mi tady rojíte jako včely na med:-)Jedna velmi zajímavá myšlenka od jednoho přispěvatele:-)Mluví za všechno.
A tiez TU prispievaju lekari,ich rodinni prislusnici atd, ktori ti davaju zamerne take rady, ake davaju... ucelom je spochybnit tvoje tvrdenie, uviest ta do omylu, hmly a otupit ta, aby si zacal sam o sebe pochybovat

jedulka

můj úmysl najít způsob jak dosáhnout zdraví nikdo neohrozí.Opakuji ještě jednou a stále dokola.Každý člověk je originál,na každého působí léky jinak.Když už je berete (já taky)hned při první tabletě jak Vám nepomůžou,tzn.nepřinesou úlevu a dobrý pocit,nic neřešit a okamžitě VYHODIT!
Už jsem snědla asi 31 druhů AD a nikdy mi nebylo zle.Ale jednou jsem si vzala lék od bolesti a upadla jsem na dvě hodiny do mezivědomí,po probrání jsem byla naprosto dezorientovaná,měla jsem haluze a jiné špatnosti.Proto nikdy nebere léky od bolesti.Mě prostě udělají neskutečně větší maglajz v hlavě jak AD.Jak říkám každý je originál !!!

jedulka

RNG ...děkuji za nápad. B12 beru roky v injekční podobě.Z jara a na podzim.Cca 10 injekcí.
Koupila jsem si nově tyhle doplňky na nervy,podívej se na ně a co jim říkáš?
www.001shop.cz