Zdravim, uz raz som sem pisal.
Siel som za neurologickou kvoli trasu v prstoch (mimo toho vsak mavam aj bezdovodne pocity unavy a mentalnej vycerpanosti, tiez aj mravencenie v nohach alebo sa mi sam od seba nejaky sval napina par sekund, ale to len zriedka), urobila mi zakladne EMG vysetrenie na tetaniu s negativnym vysledkom, predpisala mi slabe antidepresiva (Sertralin Actavis 50mg) s tym, ze o dva tyzdne mam prist na kontrolu a urobia mi aj specialne EMG na tremor. Spravili mi pomerne podrobnu zdravotnu aj zivotnu anamnezu, takze doktorka usudila, ze to bude najskor problem psychosomaticky.
Ked som si prvy krat zobral polku tabletky (taku mam dennu davku na prvy tyzden), bol som uplne apaticky, nic ma nebavilo, mohol by ma prejst aj kamion a vobec by ma to nesralo, hoci tras zmizol, ale bolo mi to jedno. Mama chcela, aby som striasol slivky zo stromu, tak som tak aj urobil, ale zbierat sa mi uz nechcelo, proste som si len tak sadol a hoci mi mama dohovarala, nech zbieram, tak ani so mnou nehlo, vsetko bolo nudne a prazdne, bol som otupeny a chcelo sa mi len lezat a nic nerobit, no spat sa mi nedalo.
Rozhodol som sa, ze to budem brat radsej vecer nez rano, na dalsi den som sa citil celkom fajn az kym som si nezobral dalsiu poltabletku vecer. Zle sa mi spalo (tak ako aj predoslu noc), znova som bol otupeny. Povedal som si, ze to uz brat nebudem, ved nemam tazku depresiu a radsej nech sa mi trochu trasu prsty nez toto.
Tu druhu poltabletku som si dal vo stvrtok vecer, lenze ja sa stale citim divne. Rano, ked som sa zobudil, som si chytil tvar a mal som pocit, ze sa mojej tvare dotyka cudzi clovek a zaroven ze rukami sa dotykam cudzieho cloveka. Strasne som sa toho prelakol. Nastastie, uz potom ked som sa dotykal seba, tak uz to nebolo take rozdvojene ci ako to nazvat, no mam cely den pocity derealizacie. Vsetko mi pripada neskutocne, ako nejaka kopia reality ci pocitacova simulacia. Vsetko si potrebujem ohmatat, aby som si overil, ze je to skutocne, popravde ma tento stav strasne desi Tiez sa citim trochu otupeny a nesustredeny, hoci som trebars dnes soferoval a slo to celkom bez problemov. Vsetko je take prazdne a nic ma neserie, poziadal som dokonca mladsieho brata nech ma udrie, dal mi facku a niekolko silnejsich uderov pod pas a do brucha, bolelo ma to, ale vobec ma to nestvalo. Keby ma ulici niekto prepadol, asi by som zacal utekat len na zaklade racionalnej uvahy, ale nedokazal by som byt z toho nasraty. Prsty su sice az roboticky stabilne, stale sa netrasu, ale to je to, na com mi teraz najmenej zalezi.
Su taketo ucinky normalne? Prejde to? Co mam s tym robit? Odmietam dalej brat to svinstvo. Odporucili mi na neurologii psychoterapiu, tu hodlam kazdopadne vyskusat.
Totiz je pravda, ze mam sklon k nadmernemu sebapozorovaniu, takze asi aj preto som tak zdeseny z tychto pocitov, co teraz mam. Navyse mam z toho sialene myslienky. Napadlo ma trebars, ze ak ma toto neprejde, tak napisem depresivny roman o svojom zivote a potom spacham samovrazdu. Normalne by ma nic take nenapadlo. Prosim, poradte mi nieco, lebo mi je fakt blbo.
