(Ne)Sociopatia - Je to na cvokára?

Príspevok v téme: (Ne)Sociopatia - Je to na cvokára?
NeviemNick

Pred tým, než sa čo i len pokúsim zveriť sa do rúk slovenských odborníkov by som rád počul názor (ne)odbornej verejnosti nech viem, či nebudem len zbytočne tráviť deň čakaním na nič neriešiace vyšetrenie.

Tak, ako ma napadla sociopatia? V prvom rade som si uvedomil, že nedokážem vytvoriť akýkoľvek zmysluplný vzťah s iným človekom. Ľudia mi pripadajú jednoducho nudní. Necítim žiadnu potrebu prežívať s nimi ich zážitky, trápenie, radosť.... Čokoľvek postavené nad tuctový, nevyhnutný rozhovor považujem za absolútne zbytočnú sociálnu väzbu vyžadujúcu veľa snahy, pozornosti a empatie. Nemám problém napodobňovať emócie a empatiu, no robím to len pre dosiahnutie osobných cieľov-v podstate absolútnu manipuláciu- a nikdy ma netrápili následky pre iných. "Mám ťa rád" som vyslovil naposledy asi 10 rokov dozadu, keď som ako 9-ročné dieťa dostal nový bicykel. Racionálnym myslením si uvedomujem, že tento postoj zraňuje mojich blízkych, no netrápi ma to a nestojí mi to ani za snahu sa pretvarovať. Na nepochybne emotívnych udalostiach ako sú svadby, pohreby atď. necítim nič a to bez ohľadu na to, kto je hlavným aktérom tej ktorej udalosti. Jednoducho nasadím masku potrebnej emócie, aby som sa vyhol zbytočným, nepríjemným rozhovorom a rátam minúty do konca. V zásade mi nevadí pozerať sa na utrpenie iných v akejkoľvek forme a som si celkom istý, že by som bol rovnaké utrpenie ochotný a schopný spôsobiť, ak by mi to v nejakom smere pomohlo. Okrem absencie svedomia som zistil, že nedokážem prežívať radosť, ani lásku. Jediný rozdiel medzi stretnutím so škaredým, hlúpym chalanom a peknou inteligentnou babou je jedine v mojich nohaviciach, nie však v mojej mysli. Uvedomujem si jej krásu, inteligenciu, povahu a vôbec všetky vlastnosti, ktoré by iným chalanom (najmä v mojom veku) stačili na bezpodmienečný začiatok vzťahu, no ja necítim žiaden náznak emocionálneho spojenia. Ďalšia kapitola je moje ego. Hoci si racionálne uvedomujem svoje nedostatky, stále mám pocit nadradenosti nad inými aj keď si uvedomujem, že práve táto osoba má nadomnou v istých smeroch navrch. Neznesiem akýkoľvek útok na svoje ego zo žiadnej strany- obvykle si pospájam všetko čo o "útočníkovi" viem a sformulujem to do tak prudkého protiútoku, že ho to väčšinou odradí od túžby v hádke pokračovať.

Mohol by som pokračovať dlhšie, no na utvorenie základného obrazu a odpovede na moju otázku toto bohate stačí. Tak čo, som len magor, alebo mám zabiť deň v čakárni?

jedulka

kdybych si léčila vlastní bolest v duši takovýmhle způsobem byla by ze mne hyena.Děkuji nechci!Vlastní bolest není omluvenka ubližovat lidem.Už rovnou otevřeme vrata všem kriminálníků ...není to to samé???

no veru

No tak toto robia ludia bezne - ze sposobuju chtiac ci nechtiac (vedomo i podvedome) utrpenie druhym s tym, ze im to pomaha prebit ci zvladat vlastne utrpenie, az na to, ze nie vsetci si to plne a do dosledkov takto uvedomuju. Okem toho sa mi zda, ze zasahovat druheho cloveka v zmysle pomsty ci vlastnej obrany sa toho druheho zvacsa dotkne na celkom inom mieste, nez kde sa "utocnik" sustredil, respektive s celkom inou intenzitou, nez bola mienena. Ludi sa vzdy nieco "dotkne" aj ked sa ich nechceme dotknut vobec nijak. A ked sa ich dotknut cimsi chceme, vychadzame z vlastnej bolesti.

endura

Radšej choď, hlavne kvôli tomuto:
" V zásade mi nevadí pozerať sa na utrpenie iných v akejkoľvek forme a som si celkom istý, že by som bol rovnaké utrpenie ochotný a schopný spôsobiť, ak by mi to v nejakom smere pomohlo"

NeviemNick

Asi teda nakoniec fakt skončím u psychológa. Bol som si takmer istý sociopatiou, no niektoré vaše názory môžu byť tiež (aspoň z časti) pravdivé, a preto bude asi najlepšie ísť po názor odborníka. Osobne si ale nemyslím, že za to môže nejaká udalosť. Prišlo to postupne a bolo to tým horšie čím viac som si to začínal uvedomovať.

no veru

No tak ono je tazke nadviazat s druhym clovekom emocionalne spojenie, ked si vlastne emocie pravdepodobne na zaklade isteho nespracovaneho zazitku (nejaky buchnat od zivota) degradoval na stupen - bezcitnosti, pricom ich podla mna prezivas vsetky, no pripustas si to len velmi vlazne. Taktiez v tom moze byt ista skryta "rebelia" v snahe emocionalne sa oddelit od tvojich blizkych (rodicov), aby si nasiel vlastnu identitu a prezivanie.

endura

Tak toto je zaujímavé čítanie. . . V tvojom veku som bol takmer ako ty, len s rozdielom, že 2 emocie - lásku a smútok - som viac-menej dokázal cítiť. Niektoré črty mi zostali doteraz, niektoré som zmenil, lebo som chcel, a niektoré sa zmenili ani neviem ako. Čo ti vlastne vadí? Že nedokážeš vytvoriť vzťah s opačným pohlavím? Ľudia bez emócií to majú v živote omnoho jednoduchšie - menej sa natrápia.

NeviemNick

Ja tie emócie cítiť neviem. Nemám stále tú istú náladu, no nenazval by som to tým, čo iní volajú emócie. Pokiaľ ide o zbližovanie sa s inými, cítenie ich emócii a empatiu, je to trocha zložitejšie. Dokážem pochopiť ich reakciu na udalosť. Dokážem do istej miery predvídať ich konanie pod vplyvom danej emócie. Dokážem si predstaviť ako sa cítia. Vlastne si myslím, že v istých ohľadoch zvládam empatiu lepšie ako obyčajní ľudia. Jediné čo neviem je skutočne sa do toho vcítiť a pociťovať radosť, či smútok.

A späť do minulosti. Najnepríjemnejší zážitok bol skutočne práve ten vzťah. Moje detstvo bolo pekné, mám starostlivých a pozorných rodičov. Som si takmer istý, že po emocionálnej (a vlastne ani po inej) stránke mi nič nechýbalo. O to zvláštnejší je môj terajší postoj.

p.d.

Vies, porad sa so psychologom, co ja viem a co som zazil, tak ani radsej to nenapisem, je to dost smutne, pre zenu asi utrpenie...

simi*

no chytila si sa akurat toho :D
ale citenie v zmysle stotoznenia sa do koze ineho cloveka, empatie, skutocne pocity ktore nemoze citit lebo ma nejaku barieru
ked neciti lasku tak tam bude nejaka porucha citenia
a koniec koncov pisala som o tom ze sa koli tomu nema s cim podelit s ostatnymi a to je pravda

anjelik*

Simi, cítenie, to nie je iba radosť a láska, ale aj úzkosť, zloba, hnev, nenávisť, závisť, škodoradosť, žiarlivosť, pohŕdanie, smútok, nadradenosť...tak asi ťažko vravieť o *necítení*. :o)